Determinanty
Pri výpočte príkladu 2 budeme pracovať s niektorými z nasledujúcich vlastností determinantov:Nech A je štvorcová matica rádu n\geq 2.
- [V1.] Ak matica B vznikla z matice A výmenou dvoch riadkov (stĺpcov), potom $\det{A} = -\det{B} $.
- [V2.] Ak matica B vznikla z matice A násobením nejakého riadku (stĺpca) matice A konštantou k, potom \det{B} = k \cdot \det{A} .
- [V3.] Ak matica B vznikla z matice A pripočítaním lineárnej kombinácie iných riadkov (stĺpcov) k nejakému riadku (stĺpcu) matice A, potom \det{B} =\det{A} .
- [V4.] Ak matica A^T vznikla transponovaním matice A, potom \det{A^T} = \det{A}.
- [V5.] Ak všetky prvky nejakého riadku (stĺpca) matice A sú rovné 0, potom \det{A} = 0.
- [V6.] Ak matica A je trojuholníková, potom jej determinant je rovný súčinu prvkov na hlavnej uhlopriečke: \det{A} = a_{11} \cdot a_{22} \cdot \dots \cdot a_{nn}.
- [V7.] Ak matice A a B sú obidve štvorcové rádu n, potom \det{A} \cdot \det{B}= \det{A} \cdot \det{B} .
Príklad 2
Vypočítajte determinant\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|
Riešenie:
Najprv vyriešime tento determinant pomocou úpravy na trojuholníkový tvar (šiesta vlastnosť)\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right| \stackrel{=}{\text{V2}}
5 \cdot \left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 2 & 2& -2&10\\ -1 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|\begin{array}{r} \\ -2R1\\ +R1\\ \\ \end{array}\stackrel{=}{\text{V3}} 5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & -4& -6&2\\ 0 &9& 10&9\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 2.a 4. riadka}}\stackrel{=}{\text{V1}}
-5\cdot \left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1&-1&1\\ 0 & 9&10&9\\ 0 &-4&-6&2\\ \end{array} \right|\begin{array}{r} \\ \\ -9R2\\ 4R2\\ \end{array} = -5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1& -1&1\\ 0 & 0& 19&0\\ 0 & 0& -10&6\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 3.a 4. riadka}}\stackrel{=}{\text{ V1}}
5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1& -1&1\\ 0 &0& -10&6\\ 0 & 0& 19&0\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 3.a 4. ståpca}}\stackrel{=}{\text{V1}} -5 \cdot\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 4&2\\ 0 & 1& 1&-1\\ 0 & 0& 6&-10\\ 0 & 0& 0&19\\ \end{array} \right|=-5\cdot 1\cdot 1 \cdot 6\cdot 19 =-570
Pri prvej vlastnosti je myslím chyba v zobrazení, ukazuje zdrojový zápis. (Michal Humaj)
OdpovedaťOdstrániťA pri siedmej vlastnosti by malo byť : "...potom det(A⋅B) = det(A) ⋅ det(B)" Aspoň podľa prednášky, aj keď v podstate je to to isté.
OdpovedaťOdstrániť