Processing math: 0%

streda 31. októbra 2012

Derivácia funkcie - Príklad 2

Derivácia funkcie


Príklad 2

Vypočítajte deriváciu nasledujúcej funkcie a výsledok upravte.
y=x^3-7x^2+5x-3

Riešenie:

y^{\prime}=\left(x^3-7x^2+5x-3\right)^{\prime}=
(x^3)^{\prime}-(7x^2)^{\prime}+(5x)^{\prime}-3^{\prime}= 3x^2-14x+5

Derivácia funkcie - Príklad 5

 Derivácia funkcie


Príklad 5


Vypočítajte deriváciu nasledujúcej funkcie a výsledok upravte.

y= e^x \cdot \cos{x}

Riešenie:


y^{\prime}=\left( e^x \cdot \cos{x}\right)^{\prime}=
(e^x)^{\prime}\cos{x}+e^x\cdot(\cos{x})^{\prime}= e^x\cdot\cos{x}+e^x\cdot(-\sin{x})= e^x(\cos{x}-\sin{x})

Derivácia funkcie - Príklad 6

Derivácia funkcie


Príklad 6

 

Vypočítajte deriváciu nasledujúcej funkcie a výsledok upravte.

y= \sqrt{x^2-8x+3}

Riešenie:


y^{\prime}= \sqrt{x^2-8x+3}=\left[(x^2-8x+3)^{1/2}\right]^{\prime}
\frac{1}{2}\left(x^2-8x+3\right)^{-\frac{1}{2}}\cdot\left(x^2-8x+3\right)^{\prime}=
\frac{1}{2}\left(x^2-8x+3\right)^{-\frac{1}{2}}\cdot\left(2x-8\right)= \frac{2x-8}{2\sqrt{x^2-8x+3}}= \frac{x-4}{\sqrt{x^2-8x+3}}

Derivácia funkcie - Príklad 7

Derivácia funkcie


Príklad 7

 

Vypočítajte druhú deriváciu nasledujúcej funkcie a výsledok upravte.
y=x\cdot\tan{3x}

Riešenie:

y^{\prime}=\left(x\cdot\tan 3x\right)^{\prime}
Túto funkciu derivujeme ako súčin:
y^{\prime}=\left(x\right)^{\prime}\tan 3x+x\left(\tan 3x\right)^{\prime}=
\tan{3x}+x\cdot\frac{1}{\cos^2{3x}}\cdot 3=\tan{3x}+\frac{3x}{\cos^2{3x}}
Druhú deriváciu vypočítame tak, že znova zderivujeme výraz:
y^{\prime\prime}=\left(\tan{3x}+\frac{3x}{\cos^2{3x}}\right)^{\prime}
derivujeme ako súčet:
 y^{\prime\prime}=\left(\tan{3x}\right)^{\prime}+\left(\frac{3x}{\cos^2{3x}}\right)^{\prime}=
\frac{1}{\cos^2{3x}}\cdot 3+\frac{3\cos^2{3x}-3x\cdot 3\cos{3x}\left(-\sin{3x}\right)\cdot 3}{\cos^4{3x}}=
\frac{3}{\cos^2{3x}}+\frac{3\cos^2{3x}+27x\cdot\cos{3x}\cdot \sin{3x}}{\cos^4{3x}}=
\frac{3}{\cos^2{3x}}+\frac{3\cos{3x}(\cos{3x}+9x\cdot \sin{3x})}{\cos^4{3x}}=\frac{3}{\cos^2{3x}}+\frac{3(\cos{3x}+9x\cdot \sin{3x})}{\cos^3{3x}}

Derivácia funkcie

Derivácia funkcie

 

Všeobecné pravidlá derivovania funkcií

 

  1. [c\cdot f(x)]^{\prime}=c f^{\prime}(x), kde c je reálne číslo
  2. [f(x)\pm g(x)]^{\prime}=f^{\prime}(x)\pm g^{\prime}(x) 
  3. [f(x)\cdot g(x)]^{\prime}=f^{\prime}(x) g(x)+ f(x) g^{\prime}(x)
  4. \bigg[\frac{f(x)}{g(x)}\bigg]^{\prime}=\frac{f(x)^{\prime}g(x)-f(x)g(x)^{\prime}}{g^2(x)}, kde g(x)\neq 0.
  5. [f(g(x))]^{\prime}=f^{\prime}(g(x)) \cdot g^{\prime}(x)

 

Základné derivácie elementárnych funkcií:


  1. c^{\prime}=0,  kde c je reálne číslo
  2. [x^{\alpha}]^{\prime}=\alpha x^{\alpha-1},  kde a  je reálne číslo
  3. [e^x]^{\prime}=e^x
  4. [a^x]^{\prime}=a^x \ln a  
  5. [\ln x]^{\prime}=\frac{1}{x} 
  6. [\log_a x]^{\prime}=\frac{1}{x\ln a} 
  7. [\sin x]^{\prime}=\cos x 
  8. [\cos x]^{\prime}=-\sin x  
  9. [\textrm{tg x}]^{\prime}=\frac{1}{\cos^2 x} 
  10. [\textrm{cotg}\ x]^{\prime}=-\frac{1}{\sin^2 x} 
  11. [\arcsin x]^{\prime}=\frac{1}{\sqrt{1-x^2}},  pre \left|x\right| < 1  
  12. [\arccos x]^{\prime}=\frac{-1}{\sqrt{1-x^2}},   pre \left|x\right| < 1
  13. [\textrm{arctg x}]^{\prime}=\frac{1}{1+x^2}  
  14. [\textrm{arccotg}\ x]^{\prime}=\frac{-1}{1+x^2} 

 





pondelok 29. októbra 2012

Definičný obor funkcie - Príklad 4

Definičný obor funkcie


Príklad 4


Nájdite definičný obor nasledujúcej funkcie:
f: y=\log(16-x^2)

Riešenie


Argument logaritmu musí byť kladné číslo.
16-x^2>0
Keďže 16-x^2=(x+4)(x-4), môžeme použiť metódu nulových bodov alebo grafické riešenie. Výraz 16-x^2 môže meniť znamienko iba v čísle x=-4 alebo x=4.

Parabola f: y=16-x^2 má konkávny priebeh. (Podrobnejšie vysvetlenie riešenia kvadratickej rovnice je možné nájsť v kapitole: Determinanty - Príklad 4).

Definičný obor funkcie f je interval: D(f)= \left(-4;4\right).

Ďalšou možnosťou riešenia tejto nerovnice je priame využitie vlastností absolútnej hodnoty.
 -x^2>-16
Ekvivalentnými úpravami vyjadríme x^2.
x^2<16
|x|^2<16
Vieme, že platí: x^2=|x|^2.
|x|<4
Využili sme, že platí nasledujúci vzťah:
Ak a,b\geq 0, tak a^2\leq b^2 \Leftrightarrow a\leq b.

Nerovnicu |x|<4 vyriešime graficky na číselnej osi (jednorozmerný súradnicový systém). Keďže |x| predstavuje vzdialenosť čísla x od začiatku súradnicového systému, zápis |x|<4 znamená, že vzdialenosť x od nuly má byť menšia ako štyri.
Do intervalu \left(-4;4\right) patria také čísla, ktorých absolútna hodnota je menšia ako \sqrt{16}=4.


streda 24. októbra 2012

Definičný obor funkcie - Príklad 3

Definičný obor funkcie


Príklad 3


Nájdite definičný obor nasledujúcej funkcie:

f: y=\sqrt{\frac{x-1}{x+1}}+\log(x+5)

Riešenie: 


Musia byť splnené nasledujúce podmienky: Výraz pod párnou odmocninou musí byť väčší nanajvýš rovný nule, výraz v menovateli je rôzny od nuly a argument logaritmu musí byť ostro väčší ako nula. Tieto podmienky musia platiť súčasne.
\frac{x-1}{x+1}\geq 0  \wedge x+1\neq 0  \wedge  x+5>0
Môžeme stručne písať
\frac{x-1}{x+1}\geq 0 \wedge x+5>0
pričom podmienku x+1\neq 0 zohľadníme pri riešení prvej z nerovníc.

Je  viacero metód ako riešiť nerovnicu:
\frac{x-1}{x+1}\geq 0
Ukážeme metódu nulových bodov. Nulovým bodom výrazu budeme nazýva také číslo, v ktorom výraz nadobúda hodnotu nula.
Vidíme, že čitateľ môže zmeniť znamienko iba v čísle 1 a menovateľ iba v čísle -1, teda celý zlomok môže zmeniť znamienko iba v niektorom z týchto dvoch čísel.
Tieto dve čísla rozdeľujú množinu reálnych čísel na tri intervaly (-\infty, -1), (-1, 1\rangle, \langle1, \infty), v ktorých vyšetríme znamienko podielu.

  • V intervale (-\infty, -1) je čitateľ záporný  a aj menovateľ záporný.
  • V intervale (-1, 1\rangle je čitateľ záporný a menovateľ kladný.
  • V intervale \langle1, \infty) je čitateľ kladný a aj menovateľ kladný.
Podiel je kladný vtedy a len vtedy, ak čitateľ aj menovateľ sú kladné čísla, alebo ak čitateľ a menovateľ sú záporné čísla.
Podmienke \frac{x-1}{x+1}\geq 0 vyhovujú intervaly: x\in (-\infty, -1) a \langle1, \infty).

Druhá podmienka:
x+5>0
x>-5
Tejto podmienke vyhovuje interval : x\in (-5, \infty).

Výsledným definičným oborom funkcie f je prienik množín tých reálnych čísel, ktoré vyhovujú podmienkam \frac{x-1}{x+1}\geq 0 a x+5>0
A teda D(f)= (-5, -1) \cup \langle1, \infty).

Definičný obor funkcie - Príklad 2

Definičný obor funkcie


Príklad 2


Nájdite definičný obor nasledujúcej funkcie:

f: y=\ln(x^2-4x+3)

Riešenie

Argument logaritmu (v našom prípade ide o prirodzený logaritmus) musí byť ostro väčší ako nula.
x^2-4x+3 > 0
Ponúkame grafické riešenie kvadratickej nerovnice. (Iné riešenie kvadratickej nerovnice je možné nájsť v kapitole: Determinanty - Príklad 4.)
x^2-4x+3 > 0
Funkcia  f má dva priesečníky s osou x. Priesečník s osou x má tvar P=[x;0].
Priesečníky vypočítame z rovnice x^2-4x+3= 0. Riešením kvadratickej rovnice sú korene: 1 a 3.
Parabola, ktorá je grafom funkcie f bude pretínať os x práve v dvoch bodoch [1; 0] a [3;0]. Keďže koeficient pri x^2 je kladné číslo, bude mať parabola konvexný tvar (ako písmeno U).
Našou úlohou je riešiť kvadratickú nerovnicu: x^2-4x+3 > 0. Hodnoty funkcie (tie odčítavame na osi y) majú byť väčšie ako nula. To nastane, ako je vidieť z grafu, keď x\in(-\infty, 1) \cup (3, \infty).
Definičný obor funkcie je interval: D(f)=  (-\infty, 1) \cup (3, \infty).

nedeľa 21. októbra 2012

Inverzná matica - Príklad 3

Inverzná matica

Príklad 3


Nájdite inverznú maticu k matici C, ak existuje.
C= \left( \begin{array}{rrr} 2 & 2 &3\\ 1 &-1&0\\ -1 &4&1 \end{array} \right)

Riešenie:

Najprv zistíme, či k danej matici existuje inverzná matica, t.j. či \det{C} \neq0.
Ak je \det{C} \neq0, tak k matici C existuje inverzná (označujeme C^{-1}).
\det{C}= \left|\begin{array}{rrrr} 2 & 2 &3\\ 1 &-1&0\\ -1 &4&1 \end{array} \right|=5\neq0
Teda existuje inverzná matica  C^{-1}. Budeme ju hľadať pomocou blokovej matice s využitím ekvivalentných riadkových úprav (tieto úpravy sú zadefinované v kapitole: Matice, hodnosť matíc - Príklad 6.)

Vynásobíme prvý riadok matice konštantou \frac{1}{2} (E2).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 2 & 2 &3&1&0&0\\ 1 &-1&0&0&1&0\\ -1 &4&1 &0&0&1 \end{array} \right) \begin{array}{l} \cdot\frac{1}{2} \\  \phantom{\frac{3}{2}} \\  \\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 1 &-1&0&0&1&0\\ -1 &4&1 &0&0&1 \end{array} \right)
Následne od druhého riadku odpočítame prvý riadok matice a k tretiemu riadku matice pripočítame prvý riadok (E3).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 1 &-1&0&0&1&0\\ -1 &4&1 &0&0&1 \end{array} \right) \begin{array}{l}  \phantom{\frac{3}{2}} \\ -R1\\ +R1\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &-2&-\frac{3}{2}&-\frac{1}{2}&1&0\\ 0 &5&\frac{5}{2} &\frac{1}{2}&0&1 \end{array} \right)
Potom druhý riadok matice vynásobíme konštantou \frac{-1}{2} (E2).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &-2&-\frac{3}{2}&-\frac{1}{2}&1&0\\ 0 &5&\frac{5}{2} &\frac{1}{2}&0&1 \end{array} \right) \begin{array}{l}  \\  \cdot\frac{-1}{2}\\  \\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &5&\frac{5}{2} &\frac{1}{2}&0&1 \end{array} \right)
K tretiemu riadku matice pripočítame mínus päťnásobok druhého riadku (E3).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &5&\frac{5}{2} &\frac{1}{2}&0&1 \end{array} \right) \begin{array}{l}  \phantom{\frac{3}{2}}\\  \phantom{\frac{3}{2}} \\ -5R2\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &0&-\frac{5}{4} &-\frac{3}{4}&\frac{5}{2}&1 \end{array} \right)
Tretí riadok matice vynásobíme konštantou \frac{-4}{5} (E2).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &0&-\frac{5}{4} &-\frac{3}{4}&\frac{5}{2}&1 \end{array} \right) \begin{array}{l}  \phantom{\frac{3}{2}} \\  \phantom{\frac{3}{2}} \\  \cdot\frac{-4}{5} \\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &0&1&\frac{3}{5}&-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right)
Od prvého riadku matice odpočítame  \frac{3}{2} tretieho riadku a od druhého \frac{3}{4} riadku tri (E3).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &\frac{3}{2}&\frac{1}{2}&0&0\\ 0 &1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4}&-\frac{1}{2}&0\\ 0 &0&1&\frac{3}{5}&-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right) \begin{array}{l}  \cdot\frac{-3}{2}R3\\  \cdot\frac{-3}{4}R3\\  \phantom{\frac{3}{2}} \\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &0&-\frac{2}{5}&3&\frac{6}{5}\\ 0 &1&0&-\frac{1}{5}&1&\frac{3}{5}\\ 0 &0&1&\frac{3}{5}&-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right)
K prvému riadku matice pripočítame mínus jeden násobok riadku dva (E3).
\left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 1 &0&-\frac{2}{5}&3&\frac{6}{5}\\ 0 &1&0&-\frac{1}{5}&1&\frac{3}{5}\\ 0 &0&1&\frac{3}{5}&-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right) \begin{array}{l}  -R2\\   \phantom{\frac{3}{2}}\\  \phantom{\frac{3}{2}} \\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|rrr} 1 & 0 &0&-\frac{1}{5}&2&\frac{3}{5}\\ 0 &1&0&-\frac{1}{5}&1&\frac{3}{5}\\ 0 &0&1&\frac{3}{5}&-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right)
C^{-1}= \left( \begin{array}{rrr} -\frac{1}{5} & 2 &\frac{3}{5} \\ -\frac{1}{5} &1&\frac{3}{5} \\ \frac{3}{5} &-2&-\frac{4}{5}  \end{array} \right)

Inverzná matica - Príklad 2

Inverzná matica


Existuje viacero metód na hľadanie inverznej matice. V tomto príklade ukážeme metódu, v ktorej využívame blokovú maticu.
Blokovú maticu dostaneme tak, že na ľavú stanu bloku napíšeme maticu, ku ktorej hľadáme inverznú maticu a na pravú stranu bloku jednotkovú maticu rovnakého typu ako je pôvodná matica.
Cieľom je, pomocou ekvivalentných úprav získať na ľavej strane bloku jednotkovú maticu a matica, ktorá vznikne na pravej strane tohto bloku bude inverznou maticou k pôvodnej matici.

Pri ekvivalentných úpravách pracujeme s celým riadkom tohto bloku. Používame iba riadkové úpravy!

Inverzná matica existuje k matici A práve vtedy, keď matica A. je regulárna t.j. \det{A}\neq0.

Príklad 2

Nájdite inverznú maticu k matici B, ak existuje.
B= \left( \begin{array}{rr|rr} 4 & 0\\ 9 &3\\ \end{array} \right)

Riešenie:

V prvom rade je potrebné zistiť, či k danej matici existuje inverzná matica. T.j. \det{B}\neq0. Ak je \det{B}\neq0, tak k matici B existuje inverzná, ktorú budeme označovať B^{-1}.
\det{B}= \left|\begin{array}{rrrr} 4 & 0\\ 9 &3\\ \end{array} \right|=12\neq0
Teda existuje inverzná matica  B^{-1}. Budeme ju hľadať pomocou blokovej matice.
\left( \begin{array}{rr|rr} 4 & 0& 1&0\\ 9 &3&0&1\\ \end{array} \right) \begin{array}{l} \cdot\frac{1}{4} \\ \cdot\frac{1}{3} \\ \end{array} \sim \left(\begin{array}{rr|rr} 1 & 0& \frac{1}{4}&0\\ 3 &1&0&\frac{1}{3}\\ \end{array} \right) \begin{array}{l} \\ \\ \\ \\ -3R1\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rr|rr} 1 & 0& \frac{1}{4}&0\\ 0 &1&-\frac{3}{4}&\frac{1}{3}\\ \end{array} \right)
B^{-1}=\left( \begin{array}{rr}  \frac{1}{4}&0\\ -\frac{3}{4}&\frac{1}{3}\\ \end{array} \right)

sobota 20. októbra 2012

Definičný obor funkcie - Príklad 1

Definičný obor funkcie


Pri určovaní definičného oboru funkcie, ktorá je zložená z elementárnych funkcii je nutné vziať do úvahy nasledujúce podmienky:
  • výraz v menovateli (pod zlomkom) sa nesmie rovnať nule,
  • výraz pod párnou odmocninou musí byť väčší nanajvýš rovný nule,
  • argument logaritmu musí byť ostro väčší ako nula,
  • argument funkcie \arcsin\arccos je z intervalu \langle-1, 1\rangle.

Príklad 1


Nájdite definičný obor nasledujúcej funkcie:

f: y=\frac{x^2-8}{x^2-x-6}

Riešenie:

Výraz v menovateli (pod zlomkom) sa nesmie rovnať nule.
x^2-x-6\neq 0
Kvadratický výraz prepíšeme na súčin využitím vzťahu:
ax^2+bx+c=a(x-x_1)(x-x_2)
kde x_1 a x_2 sú korene kvadratickej rovnice ax^2+bx+c=0.
Tieto korene vypočítame podľa vzťahu:
x_{1,2}=\frac{-b\pm\sqrt{b^2-4ac}}{2a}
x^2-x-6= (x-3)(x+2)
Teda
(x-3)(x+2)\neq 0
Súčin je rôzny od nuly práve vtedy, keď sú oba činitele rôzne od nuly.
(x-3)\neq 0\ \wedge\ (x+2)\neq 0
Symbol \wedge znamená, že podmienky musia platiť súčasne.
x\neq 3\ \wedge\ x\neq -2
D(f)= \mathbb{R}\smallsetminus\{-2, 3\}= (-\infty, -2)\cup(-2,3)\cup(3,\infty)
(Čítame: Definičným oborom funkcie f je množina všetkých reálnych čísel s výnimkou dvojprvkovej množiny obsahujúcej čísla -2 a 3.)

Sústava lineárnych rovníc - Príklad 3

Sústava lineárnych rovníc 


Príklad 3


Riešte sústavu lineárnych rovníc nad \mathbb{R}.

\begin{array}{rrr} x_1+2x_2-4x_3&=&1\\ 2x_1+x_2-5x_3&=&1\\ x_1-x_2-x_3&=&-2\\ \end{array}

Riešenie


\left( \begin{array}{rrr|r} 1&2&-4&1\\ 2&1&-5&1\\ 1&-1&-1&-2 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ -2R1\\ -R1\\ \end{array}\sim
\left( \begin{array}{rrr|r} 1&2&-4&1\\ 0&-3&3&-1\\ 0&-3&3&-3 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ \\ -R2\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrr|r} 1&2&-4&1\\ 0&-3&3&-1\\ 0&0&0&-2 \\ \end{array} \right)
Túto poslednú maticu prepíšeme do sústavy lineárnych rovníc:
\begin{array}{rrr} x_1+2x_2-4x_3&=&1\\ -3x_2+3x_3&=&-1\\ 0x_3&=&-2\\ \end{array}

Keďže posledná z rovníc výsledného systému je sporná, táto sústava lineárnych rovníc nemá riešenie. A keďže výsledná sústava lineárnych rovníc je ekvivalentný s pôvodnou sústavou lineárnych rovníc (sústavy sú ekvivalentné lebo výsledná vznikla z pôvodnej iba použitím ekvivalentných úprav) množina ich riešení je rovnaká.

Sústava lineárnych rovníc:
\begin{array}{rrr} x_1+2x_2-4x_3&=&1\\ 2x_1+x_2-5x_3&=&1\\ x_1-x_2-x_3&=&-2\\ \end{array}
nemá riešenie.

Sústavy lineárnych rovníc - Príklad 1

Sústavy lineárnych rovníc


Riešiť sústavu lineálnych rovníc znamená, hľadať usporiadanú n-ticu, ktorá vyhovuje každej zo zadaných rovníc.

Sústava môže mať:
  • jediné riešenie v tvare usporiadanej n-tice, 
  • nekonečne veľa riešení v tvare usporiadanej n-tice,
  • alebo žiadne riešenie.

Gaussová eliminačná metóda
Riešeniu rovníc pomocou Gaussovej eliminačnej metódy predchádza prepis sústavy rovníc do tvaru rozšírenej matice. Princíp tejto metódy spočíva v úprave matice na trojuholníkovú resp. lichobežníkovú maticu prostredníctvom ekvivalentných úprav. Pomocou týchto úprav dostávame z pôvodnej sústavy lineárnych rovníc novú sústavu, ktorej množina riešení je rovnaká. 

Za ekvivalentné úpravy rovníc [EUR] považujeme nasledujúce:
  • [EUR1] výmena poradia rovníc v sústave,
  • [EUR2] vynásobenie ľubovoľnej rovnice nenulovou konštantou,
  • [EUR3] pripočítanie k-násobku jednej rovnice k inej rovnici. 

Príklad 1

 Riešte sústavu lineárnych rovníc v \mathbb{R} (v množine reálnych čísel).
  \begin{eqnarray*} 2x_1+2x_2+ 3x_3&=&1\\ x_1-x_2&=&0\\ -x_1+4x_2+x_3&=&0\\ \end{eqnarray*}

Riešenie


Rovnicu prepíšeme do maticového tvaru. Rozšírenú maticu sústavy lineárnych rovníc upravujeme na trojuholníkový (resp. lichobežníkový) tvar.

\left( \begin{array}{rrl|r} 2&2&3&1 \\ 1&-1&0&0 \\ -1&4&1&0 \\ \end{array} \right)
Najprv vymeníme prvý a druhý riadok matice (EUR1).
\left( \begin{array}{rrl|r} 1&-1&0&0 \\ 2&2&3&1 \\ -1&4&1&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ -2R1\\ +R1\\ \end{array}
K druhému riadku pripočítame mínus dvojnásobok prvého riadku a k tretiemu riadku pripočítame prvý riadok (EUR3).
\left( \begin{array}{rrl|r} 1&-1&0&0 \\ 0&4&3&1 \\ 0&3&1&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \frac{1}{4}\\ \\ \end{array}
Druhý riadok matice vynásobíme nenulovou konštantou (EUR2).
\left( \begin{array}{rrr|r} 1&-1&0&0 \\ 0&1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4} \\ 0&3&1&0 \\ \end{array}\right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ \\ \\ \\ \\ \\ -3R2\\ \end{array}
\left( \begin{array}{rrr|r} 1&-1&0&0 \\ 0&1&\frac{3}{4}&\frac{1}{4} \\ 0&0&-\frac{5}{4}&-\frac{3}{4} \\ \end{array} \right)
Prepíšeme poslednú maticu do systému lineárnych rovníc:
\begin{eqnarray} x_1-x_2&=&0\\ x_2+\frac{3}{4}x_3&=&\frac{1}{4}\\ -\frac{5}{4}x_3&=&-\frac{3}{4} \end{eqnarray}
Táto sústava lineárnych rovníc vznikla z pôvodnej sústavy lineárnych rovníc len použitím ekvivalentných úprav. Riešenie tejto sústavy bude teda rovnaké ako riešenie pôvodnej sústavy lineárnych rovníc.

Z tretej rovnice dostávame
\begin{eqnarray*} x_3&=&\frac{3}{5} \end{eqnarray*}
Dosadením známej hodnoty za premennú x_3 do druhej rovnice, dostávame x_2:
\begin{eqnarray*} x_2&=&-\frac{1}{5} \end{eqnarray*}
Podobne dosadením známych hodnôt za premenné x_2 a x_3 do prvej rovnice, dostávame  x_1:
\begin{eqnarray*} x_1&=&-\frac{1}{5} \end{eqnarray*}
Riešením sústavy lineárnych rovníc je jediná usporiadaná trojica: \left[-\frac{1}{5};-\frac{1}{5};\frac{3}{5}\right].

utorok 16. októbra 2012

Derivácia funkcie



Úloha 4. Vypočítajte deriváciu funkcie f(x)=\sqrt{x^7}-\frac{\sqrt[4]{x^5} \cdot x^{-2}}{x^4\cdot \sqrt[3]{x^2}}.

Riešenie:
 Najprv upravíme funkciu na jednoduchší tvar:
f(x)=\sqrt{x^7}-\frac{\sqrt[4]{x^5} \cdot x^{-2}}{x^4\cdot \sqrt[3]{x^2}}= x^{\frac{7}{2}}-\frac{x^{\frac{5}{4}}\cdot x^{-2}}{x^4\cdot x^{\frac{2}{3}}}= x^{\frac{7}{2}}-\frac{x^{\frac{5}{4}}}{x^2\cdot x^4\cdot x^{\frac{2}{3}}}=
x^{\frac{7}{2}}-\frac{x^{\frac{5}{4}}}{x^{2+4+\frac{2}{3}}}=x^{\frac{7}{2}}-\frac{x^{\frac{5}{4}}}{x^{\frac{20}{3}}}=x^{\frac{7}{2}}-x^{\frac{5}{4}-\frac{20}{3}}=x^{\frac{7}{2}}-x^{\frac{65}{12}}.

Derivujeme funkciu
f^{\prime}(x)=\left(x^{\frac{7}{2}}-x^{\frac{65}{12}}\right)^{\prime}=\frac{7}{2}x^{\frac{5}{2}}+\frac{65}{12}x^{-\frac{77}{12}}.

pondelok 15. októbra 2012

Determinanty - Príklad 3

Determinanty

Príklad 3

Vypočítajte determinant
\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|

Riešenie:

Na výpočet tohto determinantu použijeme metódu známu ako rozvoj determinantu podľa riadku (stĺpca). Túto metódu je možné použiť aj na výpočet determinantov z matice typu 3\times3. Aby sme celý výpočet zjednodušili použijeme vlastnosti determinantov (spomenuté v predchádzajúcom príklade) nato, aby sme vytvorili riadok (stĺpec), ktorý obsahuje čo najväčší počet núl. Tieto úpravy niesú nutné, ale celý výpočet značne urýchlia.
\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|= \dots = 5 \left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & -4& -6&2\\ 0 &9& 10&9\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|=
Rozvoj determinantu urobíme podľa prvého stĺpca:
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr} -4& -6&2\\ 9& 10&9\\ 1& -1&1\\ \end{array}\right|+  5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{2+1} \left|\begin{array}{rrr} 3& 2&4\\ 9& 10&9\\ 1& -1&1\\ \end{array} \right|+
5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{3+1} \left|\begin{array}{rrr} 3& 2&4\\ -4& -6&2\\ 1& -1&1\\ \end{array} \right| +5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{4+1} \left|\begin{array}{rrr} 3& 2&4\\ -4& -6&2\\ 9& 10&9\\ \end{array} \right|=
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr} -4& -6&2\\ 9& 10&9\\ 1& -1&1\\ \end{array}\right|
Na výpočet tohto determinantu môžeme použiť opakovaný rozvoj determinantu alebo metódu známu ako Sarussovo pravidlo.
POZOR! Sarussovo pravidlo môžeme použiť LEN na výpočet determinantu z matice typu 3\times 3!
\left|\begin{array}{rrr} -4& -6&2\\ 9& 10&9\\ 1& -1&1\\ \end{array}\right|=
-4\cdot 10\cdot 1+9\cdot (-1)\cdot 2+1\cdot (-6)\cdot 9- \left[1\cdot 10\cdot 2+ (-1)\cdot 9\cdot (-4)+1\cdot 9\cdot (-6))\right]=
-40-18-54-20-36+54=-114
Sarussovo pravidlo sme použili na výpočet determinantu z matice typu 3\times 3, ktorý vznikol ako jeden z medzikrokov pri použití rozvoja. Našim cieľom bolo vypočítať determinant z matice typu 4\times 4.
Vrátime sa teda o krok späť:
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr} -4& -6&2\\ 9& 10&9\\ 1& -1&1\\ \end{array}\right|= 5\cdot (-114)= -570

piatok 12. októbra 2012

Priebeh funkcie - Príklad 2

 Priebeh funkcie 


Príklad 2


Vyšetrite priebeh funkcie f a nekreslite jej graf.

f: y=\frac{2x^3}{x^2-1}

Riešenie:

I. Z predpisu funkcie určujeme:
  • 1. definičný obor funkcie,
  • 2. párnosť, nepárnosť funkcie,
  • 3. priesečníky so súradnicovými osami,
  • 4. asymptoty so smernicou, asymtoty bez smernice

1. definičný obor funkcie

Menovateľ výrazu musí byť rôzny od nuly
x^2-1\neq 0
Najprv zistíme, pre ktoré hodnoty premennej x sa výraz x^2-1 rovná nule.
x^2-1=0
Napíšeme tento výraz v tvare súčinu. Využijeme vzťah: a^2-b^2=(a-b)(a+b)
(x-1)(x+1)=0
Súčin sa rovná nule vtedy a len vtedy, ak jeden z činiteľov je rovný nule.
Teda : x=1 alebo x=-1.
Definičným oborom funkcie f je celá množina reálnych čísel okrem čísel 1 a -1 t.j.: 
D(f)=(-\infty;-1)\cup(-1;1)\cup(1;\infty)

2. párnosť, nepárnosť funkcie

Funkcia je párna vtedy a len vtedy, ak spĺňa dve nasledujúce podmienky:
  • ak x\in D(f) tak -x\in D(f), t.j. definičný obor je symetrický.
  • f(-x)=f(x) , t.j. graf funkcie je symetrický podľa osi o_y.

Funkcia je nepárna vtedy a len vtedy, ak spĺňa:
  • ak x\in D(f) tak -x\in D(f), t.j. definičný obor je symetrický.
  • f(-x)=-f(x) , t.j. graf funkcie je symetrický podľa bodu [0,0].

Overme, čomu sa rovná funkčná hodnota funkcie f v bode -x;
f(-x)= \frac{2(-x)^3}{(-x)^2-1}=\frac{-2(x)^3}{(x)^2-1}=-\frac{2x^3}{x^2-1}=-f(x)
Keďže definičný obor funkcie je symetrický a funkčná hodnota v bode -x je rovná mínus funkčnej hodnote v bode x, je funkcia f nepárna.

3. priesečníky s osou x a osou y

Priesečník s osou x (osou y) je bod, v ktorom funkcia f pretne x-ovú (y-ovú) súradnicovú os. Tento bod má súradnice [x,0] (resp. [0,y]).

Najprv určíme priesečník s osou x, teda [x,0]. Hľadaný bod x spĺňa rovnosť:
 0= \frac{2x^3}{x^2-1}
Tento výraz sa rovná nule vtedy, ak je čitateľ rovný nule t.j., ak
\begin{eqnarray*} 0&=& 2x^3\\ 0&=& x\\ \end{eqnarray*}

Priesečník s osou x je teda bod so súradnicami [0,0]. Priesečník s osou y má súradnice [0,f(0)], kde funkčnú hodnotu f(0) získame dosadením x=0 do predpisu funkcie f.
f(0)= \frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0
Vidíme, že priesečník s osou y je zároveň aj priesečníkom s osou x (graf funkcie f pretne súradnicové osi v bode [0,0]), pričom iné priesečníky graf funkcie f so súradnicovými osami nemá.

4. Asymptoty so smernicou, asymptoty bez smernice

Priamku, ktorá má rovnicu x=a, nazývame asymptotou bez smernice grafu funkcie f, ak funkcia f má v čísle a nevlastnú limitu alebo nevlastnú limitu sprava alebo zľava.

\lim\limits_{x\rightarrow 1^{+}}\frac{2x^3}{x^2-1}=\infty
\lim\limits_{x\rightarrow 1^{-}}\frac{2x^3}{x^2-1}=-\infty
\lim\limits_{x\rightarrow -1^{+}}\frac{2x^3}{x^2-1}=\infty
\lim\limits_{x\rightarrow -1^{-}}\frac{2x^3}{x^2-1}=-\infty

Funkcia f má asymptoty bez smernice, ktorých rovnice sú: x=-1 a x=1.

Asymptoty so smernicou sú vo všeobecnosti dve priamky, ku ktorým sa graf funkcie limitne približuje v "krajných bodoch", t.j. plus a mínus nekonečne.
Všeobecné rovnice týchto priamok sú: y_1=k_1\cdot x + q_1 a y_2=k_2\cdot x + q_2, kde k_1, k_2 (označované tiež ako smernice priamok) a q_1, q_2 sú parametre, ktoré sa v závislosti od typu funkcie menia. Tieto parametre je možné vypočítať podľa nasledujúcich vzťahov:
k_1= \lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{f(x)}{x}
q_1 =\lim\limits_{x\rightarrow \infty} (f(x)-k_1\cdot x)
k_2= \lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{f(x)}{x}
q_2 =\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} (f(x)-k_2\cdot x)
k_1= \lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{\frac{2x^3}{x^2-1}}{x}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{2x^3}{x(x^2-1)}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{2x^3}{x^3-x}=2
q_1 =\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \left(\frac{2x^3}{x^2-1}-2\cdot x\right)=\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{2x^3-2x^3+2x}{x^2-1}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{2x}{x^2-1}=0
V plus nekonečne sa graf funkcie približuje k priamke (asymptote so smernicou), ktorej rovnica je: y_1=2x
k_2= \lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{\frac{2x^3}{x^2-1}}{x}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{2x^3}{x(x^2-1)}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{2x^3}{x^3-x}=2
q_2 =\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \left(\frac{2x^3}{x^2-1}-2\cdot x\right)=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{2x^3-2x^3+2x}{x^2-1}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{2x}{x^2-1}=0
V mínus nekonečne sa graf funkcie približuje k priamke (asymptote so smernicou), ktorej rovnica je: y_2=2x

II. Z prvej derivácia funkcie určujeme
  • 5. stacionárne body,
  • 6. monotónnosť funkcie, t.j. intervaly na ktorých funkcia rastie resp. klesá,
  • 7. extrémy funkcie.
f(x)=\frac{2x^3}{x^2-1}
Túto funkciu derivujeme ako podiel dvoch funkcií
f^{\prime}(x)=\frac{(2x^3)^{\prime}\cdot(x^2-1)-(2x^3)\cdot(x^2-1)^{\prime}}{(x^2-1)^2}
f^{\prime}(x)=\frac{6x^2\cdot(x^2-1)-2x^3\cdot 2x}{(x^2-1)^2}=\frac{6x^4-6x^2-4x^4}{(x^2-1)^2}=\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}

5. stacionárne body

Stacionárne body funkcie sú všetky čísla z oboru definície funkcie f(x), v ktorých je f^{\prime}(x)= 0.
Sú to také body, v ktorých sa mení monotónnosť funkcie t.j. rastúca funkcia sa zmení na klesajúcu a naopak.
\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}=0
2x^4-6x^2=0
iba čitateľ môže byť rovný nule
2x^2(x^2-3)=0=0
2x^2=0\, \text{alebo}\, x^2-3=0
x=0\, \text{alebo}\, x=\pm\sqrt{3}

Funkcia má tri stacionárne body.
Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie f, je nutné dopočítať aj y-ově súradnicu tohto bodu a to tak, že do predpisu funkcie f  za x dosadíme číslo 0, \sqrt{3}, -\sqrt{3}.



f(0)=\frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0
f(\sqrt{3})=\frac{2\cdot \sqrt{3}^3}{\sqrt{3}^2-1}
f(-\sqrt{3})=\frac{2\cdot (-\sqrt{3})^3}{(-\sqrt{3})^2-1}

6. Intervaly na ktorých funkcie rastie (klesá)

Funkcia je rastúca (klesajúca)  práve vtedy a len vtedy, ak f^{\prime}(x)> 0 \ (f^{\prime}(x)<0).
\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}>0

Funkcia (x^2-1)^2 je kladná pre ľubovoľné x \in D(f). Keďže podiel má byť kladný, musí platiť:
2x^4-6x^2>0
2x^2(x^2-3)>0
Keďže funkcia 2x^2 je kladná pre ľubovoľné x \in D(f), aby bol daný súčin kladný, postačuje aby funkcia x^2-3 bola kladná.
x^2-3>0
Tento výraz prepíšeme na súčin dvoch výrazov s použitím vzťahu: a^2-b^2=(a-b)(a+b).
\left(x-\sqrt{3}\right)\left(x+\sqrt{3}\right)>0
Čísla \sqrt{3} a -\sqrt{3} rozdeľujú definičný obor funkcie f(x) na nasledujúce intervaly: (-\infty, -\sqrt{3}), \left(-\sqrt{3}, -1\right), \left(-1, 1\right), \left(1;\sqrt{3}\right), \left(\sqrt{3}, \infty\right), v ktorých vyšetríme znamienko súčinu.

Ďalej je potrebné určiť intervaly, na ktorých funkcia f klesá, teda je potrebné určiť intervaly, kde
\frac{2x^2(x^2-3)}{(x^2-1)^2}<0
Keďže výraz \frac{2x^2}{(x^2-1)^2} je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie f.
Výraz bude záporny vtedy, keď x^2-3<0. Vidieť, že výraz x^2-3<0 je záporný, ak x\in \left(-\sqrt{3}, -1\right)\cup\left(-1, 1\right)\cup\left(1;\sqrt{3}\right).

7. Lokálne extrémy funkcie

Funkcia nadobúda lokálne extrémy v čísle -\sqrt{3} (lokálne maximum) a v čísle \sqrt{3} (lokálne minimum).

III. Z druhej derivácie funkcie určujeme:
  • 8. intervaly na ktorých je funkcia konkávna, konvexná,
  • 9. inflexné body funkcie
f^{\prime\prime}(x)= (f^{\prime}(x))^{\prime}
f^{\prime\prime}(x)= \left(\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}\right)^{\prime}
f^{\prime\prime}(x)= \frac{(2x^4-6x^2)^{\prime}(x^2-1)^2-(2x^4-6x^2)((x^2-1)^2)^\prime}{(x^2-1)^4}
f^{\prime\prime}(x)= \frac{4x^3+12x}{(x^2-1)^3}=\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}

8. Intervaly na ktorých je funkcia konkávna, konvexná

Funkcia je konvexná vtedy a len vtedy, ak f^{\prime\prime}(x)>0 t.j.
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}>0
Výraz x^2+3 je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie f.
Chceme určiť interval, na ktorom je výraz \frac{4x}{(x^2-1)^3} kladný.
Podiel je kladný, ak čitateľ je kladný (t.j. ak x\in (0;\infty)) a menovateľ je kladný (t.j. ak  x\in(-\infty;-1)\cup(1;\infty)) , alebo ak čitateľ je záporný (t.j. ak x\in (-\infty,0)) a menovateľ je záporný (t.j. ak  x\in(-1;1)).

Funkcia je konvexná, ak
x\in (-1;0)\cup(1;\infty)

Funkcia je konkávna vtedy a len vtedy, ak f^{\prime\prime}(x)<0 t.j.
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}<0
Výraz x^2+3 je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie f.
Chceme určiť interval, na ktorom je výraz \frac{4x}{(x^2-1)^3} záporný.
Podiel je záporný, ak čitateľ je záporný (t.j. ak x\in (-\infty,0)) a menovateľ je kladný (t.j. ak  x\in(-\infty;-1)\cup(1;\infty)), alebo ak čitateľ je kladný (t.j. ak x\in (0;\infty)) a menovateľ je záporný (t.j. ak  x\in(-1;1)).

Funkcia je konkávna,ak
x\in (-\infty;-1)\cup(0;1)

9. Inflexné body funkcie
Inflexný bod je taký bod, v ktorom funkcia mení priebeh z konkávnej na konvexnú a naopak. Tento bod vypočítame z druhej derivácie funkcie tak, že
f^{\prime\prime}(x)= 0
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}=0
4x(x^2+3)=0
Ak x=0, tak 4x(x^2+3)=0.  Výraz x^2+3 nenadobudne hodnotu nula pre žiadne číslo definičného oboru funkcie.

Týmto postupom sme vypočítali x-ovú súradnicu inflexné hodu. Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie f, je nutné dopočítať aj y-ovú súradnicu tohto bodu a to tak, že do predpisu funkcie f  za x dosadíme číslo 0.

f: y=\frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0



10. Graf funkcie

štvrtok 11. októbra 2012

Inverzná matica - Príklad 1

Inverzná matica

 

Príklad 1


Nájdite inverznú maticu k matici A pomocou adjugovanej matice.

A= \left( \begin{array}{rrr} 2 & 2 &3\\ 1 &-1&0\\ -1 &4&1 \end{array} \right)


Riešenie:

Inverznú maticu hľadáme pomocou pridruženej (adjungovanej) matice:
A^*=\left( \begin{array}{rrr} A_{11} & A_{21} &A_{31} \\ A_{12} &A_{22}&A_{32} \\ A_{13} &A_{23}&A_{33}  \end{array} \right)
s využitím vzťahu:
A^{-1}=\frac{1}{\det{(A)}}A^*

Vypočítame determinant matice A a všetky algebrické doplnky:
\det{(A)}= \left| \begin{array}{rrr} 2 & 2 &3\\ 1 &-1&0\\ -1 &4&1 \end{array} \right|=5

A_{ij}=(-1)^{i+j}\det{M_{ij}}, kde \det{M_{ij}} je determinant z matice M_{ij}.
Matica  M_{ij} je matica, ktorá vznikne z matica A vynechaním i-teho riadku a j-teho stĺpca.

Algebrický doplnok A_{11} vznikne z matice A vynechaním prvého riadku a prvého stĺpca.
A_{11}=(-1)^{1+1} \left| \begin{array}{rrr} -1&0\\ 4&1 \end{array} \right|=-1

Algebrický doplnok A_{12} vznikne z matice A vynechaním prvého riadku a druhého stĺpca.
A_{12}= (-1)^{1+2}\left| \begin{array}{rrr} 1 &0\\ -1 &1 \end{array} \right|=-1
Podobne vypočítame algebrické doplnky prislúchajúce ostatným indexom.  
A_{13}= (-1)^{1+3}\left| \begin{array}{rrr} 1 &-1\\ -1 &4 \end{array} \right|=3
A_{21}= (-1)^{2+1}\left| \begin{array}{rrr} 2 &3\\ 4&1 \end{array} \right|=10
A_{22}= (-1)^{2+2}\left| \begin{array}{rrr} 2&3\\ -1&1 \end{array} \right|=5
A_{23}= (-1)^{2+3}\left| \begin{array}{rrr} 2 & 2 \\ -1 &4 \end{array} \right|=-10
A_{31}= (-1)^{3+1}\left| \begin{array}{rrr} 2 &3\\ -1&0\\ \end{array} \right|=3
A_{32}= (-1)^{3+2}\left| \begin{array}{rrr} 2 &3\\ 1 &0\\ \end{array} \right|=3
A_{33}= (-1)^{3+3}\left| \begin{array}{rrr} 2 & 2\\ 1 &-1\\ \end{array} \right|=-4
Adjungovaná matica A^* má tvar
A^*=\left( \begin{array}{rrr} -1 &10 &3 \\ -1 &5&3 \\ 3 &-10&-4  \end{array} \right)

Inverzná matica k matici A je:
A^{-1}=\frac{1}{5}\left( \begin{array}{rrr} -1 &10 &3 \\ -1 &5&3 \\ 3 &-10&-4  \end{array} \right)= \left( \begin{array}{rrr} -\frac{1}{5} &2 &\frac{3}{5} \\ -\frac{1}{5} &1&\frac{3}{5} \\ \frac{3}{5} &-2&-\frac{4}{5} \end{array} \right)

utorok 9. októbra 2012

Determinanty - Príklad 2

Determinanty

Pri výpočte príkladu 2 budeme pracovať s niektorými z nasledujúcich vlastností determinantov:

Nech A je štvorcová matica rádu n\geq 2.
  • [V1.] Ak matica B vznikla z matice A výmenou dvoch riadkov (stĺpcov), potom $\det{A} = -\det{B} $.
  • [V2.] Ak matica B vznikla z matice A násobením nejakého riadku (stĺpca) matice A konštantou k, potom \det{B} = k \cdot \det{A} .
  • [V3.] Ak matica B vznikla z matice A pripočítaním lineárnej kombinácie iných riadkov (stĺpcov) k nejakému riadku (stĺpcu) matice A, potom \det{B} =\det{A} .
  • [V4.] Ak matica A^T vznikla transponovaním matice A, potom \det{A^T} = \det{A}.
  • [V5.] Ak všetky prvky nejakého riadku (stĺpca) matice A sú rovné 0, potom \det{A} = 0.
  • [V6.] Ak matica A je trojuholníková, potom jej determinant je rovný súčinu prvkov na hlavnej uhlopriečke: \det{A} = a_{11} \cdot a_{22} \cdot \dots \cdot a_{nn}.
  • [V7.] Ak matice A a B sú obidve štvorcové rádu n, potom \det{A} \cdot \det{B}= \det{A} \cdot \det{B} .

Príklad 2

Vypočítajte determinant
\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|

Riešenie:

Najprv vyriešime tento determinant pomocou úpravy na trojuholníkový tvar (šiesta vlastnosť)

\left| \begin{array}{rrrr} 5 & 3& 2&4\\ 10 & 2& -2&10\\ -5 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right| \stackrel{=}{\text{V2}}
5 \cdot \left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 2 & 2& -2&10\\ -1 &6& 8&5\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|\begin{array}{r} \\ -2R1\\ +R1\\ \\ \end{array}\stackrel{=}{\text{V3}} 5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & -4& -6&2\\ 0 &9& 10&9\\ 0 & 1& -1&1\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 2.a 4. riadka}}\stackrel{=}{\text{V1}}
-5\cdot \left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1&-1&1\\ 0 & 9&10&9\\ 0 &-4&-6&2\\ \end{array} \right|\begin{array}{r} \\ \\ -9R2\\ 4R2\\ \end{array} = -5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1& -1&1\\ 0 & 0& 19&0\\ 0 & 0& -10&6\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 3.a 4. riadka}}\stackrel{=}{\text{ V1}}
5\cdot\underbrace{\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 2&4\\ 0 & 1& -1&1\\ 0 &0& -10&6\\ 0 & 0& 19&0\\ \end{array} \right|}_{\text{výmena 3.a 4. ståpca}}\stackrel{=}{\text{V1}} -5 \cdot\left|\begin{array}{rrrr} 1 & 3& 4&2\\ 0 & 1& 1&-1\\ 0 & 0& 6&-10\\ 0 & 0& 0&19\\ \end{array} \right|=-5\cdot 1\cdot 1 \cdot 6\cdot 19 =-570

Determinanty - Príklad 1

Determinanty

Príklad 1

Vypočítajte determinant
\left| \begin{array}{rr} 3 & 4\\ 7 & 5\\ \end{array} \right|

Riešenie:

K riešeniu využijeme schému:
\left| \begin{array}{rr} a_{11}& a_{12}\\ a_{21} & a_{22}\\ \end{array} \right|=a_{11}\cdot a_{22}-a_{12}\cdot a_{21}
\left| \begin{array}{rr} 3 & 4\\ 7 & 5\\ \end{array} \right|=3\cdot 5-4\cdot 7=15-28=-13

streda 3. októbra 2012

Matice, maticové mnohočleny - Príklad 9

Matice, maticové mnohočleny

Príklad 9

Vypočítajte f(A), ak

f(x)=x^2-5x+3,\, \text{kde}\, A=\left(\begin{array}{rrr} 2 & 1 & 1\\ 3 &1&2\\ 1 &-1&0 \end{array} \right)

Riešenie:

Maticové mnohočleny sú také mnohočleny (polynómy), kde namiesto premennej x figuruje matica.

Prepíšeme zadaný mnohočlen pomocou matice A.
f(A)=A^2-5A^1+3A^0

Zo zápisu je vidieť, že s maticou A uskutočníme nasledujúce operácie:
- umocniť maticu,
- vynásobiť matice reálnym číslom,
- sčítať vzniknuté matice.

Umocniť maticu, znamená vynásobiť navzájom dve identické matice. Pri takomto násobení sa zachováva typ matice. Umocňovať je možné iba štvorcové matice.
Keďže matica A je štvorcová, môžeme ju umocniť:
A^2=A\cdot A= \left(\begin{array}{rrr} 2 & 1 & 1\\ 3 &1&2\\ 1 &-1&0 \end{array} \right) \cdot \left(\begin{array}{rrr} 2 & 1 & 1\\ 3 &1&2\\ 1&-1&0 \end{array} \right)= \left(\begin{array}{rrr} 8 & 2 & 4\\ 11 &2&5\\ -1&0&-1 \end{array} \right)
Násobiť maticu A číslom znamená, vynásobiť každý prvok tejto matice daným číslom.
-5\cdot A= -5\cdot \left( \begin{array}{rrr} 2 & 1 & 1\\ 3 &1&2\\ 1&-1&0 \end{array} \right)= \left( \begin{array}{rrr} -10 & -5 & -5\\ -15 &-5&-10\\ -5&5&0 \end{array} \right)
Matica umocnená na nultú je jednotková matica rovnakého typu ako matica A.

3\cdot A^0= 3\cdot \left( \begin{array}{rrr} 1 & 0 & 0\\ 0 &1&0\\ 0&0&1 \end{array} \right)= \left( \begin{array}{rrr} 3 & 0 & 0\\ 0 &3&0\\ 0&0&3 \end{array} \right)
Posledným krokom je samotné sčítanie matíc.
Pripomíname, že sčítavať môžeme len matice rovnakého typu (čo je v našom prípade určite splnené, keďže všetky operácie sa vykonávali len s maticou A). Matice sčítavame tak, že sčítame prvky na rovnakých pozíciách.
f(A)=\left( \begin{array}{rrr} 8 & 2 & 4\\ 11 &2&5\\ -1&0&-1 \end{array} \right)+ \left( \begin{array}{rrr} -10&-5&-5\\ -15 &-5&-10\\ -5&5&0 \end{array} \right)+ \left(\begin{array}{rrr} 3&0&0\\ 0&3&0\\ 0&0&3 \end{array} \right)=
\left( \begin{array}{rrr} 1&-3&-1\\ -4&0&-5\\ -6&5&2 \end{array} \right)

utorok 2. októbra 2012

Matice, hodnosť matíc - Príklad 8

Matice, hodnosť matíc

 

Príklad 8

 

Určte hodnosť matice C, kde p\in \mathbb{R} je parameter:
C=\left( \begin{array}{rrr} 3 & -2 & 1 \\ p & -14 & 15 \\ 1 & 2 & -3 \end{array} \right)

Riešenie:

Hodnosť matice C je maximálne 3. Pomocou ekvivalentných úprav (úpravy E1 až E4) upravíme maticu C na trojuholníkový tvar.
\left( \begin{array}{rrr} 3 & -2 & 1 \\ p & -14 & 15 \\ 1 & 2 & -3 \end{array} \right)
Prvou úpravou je výmena stĺpcov: tretí stĺpec zameníme za prvý (úprava E1).
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 15 & -14 & p \\ -3 & 2 & 1 \end{array} \right)
Ďalšou úpravou je pripočítanie vhodného násoboku prvého riadku matice k druhému a následne tretiemu riadku tak, aby sme postupne vynulovali čísla v prvom stĺpci od druhého riadku počnúc (úprava E3).
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 15 & -14 & p \\ -3 & 2 & 1 \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ -15R1\\ +3R1 \end{array}
Následne tretí riadok matice vynásobíme reálnym číslom (úprava E2).
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 0 & 16 & -45+p \\ 0 & -4 & 10 \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ \\ \\ \cdot 4 \end{array}
Poslednou úpravou je pripočítanie druhého riadku k tretiemu riadku (úprava E3). 
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 0 & 16 & -45+p \\ 0 &-16 & 40 \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ \\ \\ +R2 \end{array}
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 0 & 16 & -45+p \\ 0 & 0 & p-5 \end{array} \right)
Diskusia:
Ak p-5=0 (a teda ak p=5), tak matica má tvar:
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 0 & 16 & -45+p \\ 0 & 0 & 0 \end{array} \right)
Počet nenulových riadkov matice C po úpravách je 2.
Teda:
Ak p= 5, tak hodnosť matice C je 2 (zapisujeme rank(C)=2).

Ak p-5\neq 0 (a teda ak p\neq 5), tak matica má tvar:
\left( \begin{array}{rrr} 1 & -2 & 3 \\ 0 & 16 & -45+p \\ 0 & 0 & p-5 \end{array} \right)
Počet nenulových riadkov matice C po úpravách je 3.
Ak p\neq 5, tak hodnosť matice C je 3 (zapisujeme rank(C)=3).

Matice, hodnosť matíc - Príklad 7

Matice, hodnosť matíc

 

Príklad 7

 

Určte hodnosť nasledujúcej matice B:
B=\left( \begin{array}{rrrrr} 2 & -1 & 3 &-2 & 4 \\ 4 & -2 & 5 & 1 & 7 \\ 2 & -1 & 1 & 8 & 2 \end{array} \right)

Riešenie:

Podobne ako v predchádzajúcom príklade, na výpočet hodnosti matice B použijeme ekvivalentné úpravy.

Hodnosť matice je počet nenulových riadkov matice upravenej na trojuholníkový alebo lichobežníkový tvar.

Hodnosť matice B môže byť maximálne 3, keďže matica má 3 riadky.
B=\left( \begin{array}{rrrrr} 2 & -1 & 3 &-2& 4 \\ 4 &-2 & 5 & 1 & 7 \\ 2 &-1 &1 & 8 & 2 \end{array} \right)
K druhému a tretiemu riadku pripočítame vhodný násobok prvého riadku matice tak, aby sme postupne vynulovali čísla v prvom stĺpci od druhého riadku počnúc (úprave E3). 
\left( \begin{array}{rrrrr} 2 & -1 & 3 &-2 & 4 \\ 4 & -2 & 5 & 1 & 7 \\ 2 & -1 &1 & 8 & 2 \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ -2R1\\ -1R2 \end{array}
\left( \begin{array}{rrrrr} 2 &-1 & 3 &-2 & 4 \\ 0 & 0 & -1 & 5 &-1 \\ 0 &0 & -2 & 10 & -2 \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ \\ \\ -2R2 \end{array}
\left( \begin{array}{rrrrr} 2 &-1 & 3 &-2 & 4 \\ 0 & 0 & -1 & 5 &-1 \\ 0 &0 &0 & 0 &0\\ \end{array} \right)

Počet nenulových riadkov matice B je 2. Hodnosť matice B je rank(B)=2.