Determinanty
Príklad 5
Riešte nasledujúcu nerovnicu:\left| \begin{array}{lrr} x^2& 4& 9\\ x& 2& 3\\ 1 &1& 1\\ \end{array} \right|>0
Riešenie:
V prvom rade je potrebné vypočítať determinant:\left| \begin{array}{lrr} x^2& 4& 9\\ x& 2& 3\\ 1 &1& 1\\ \end{array} \right|=2x^2+9x+12-(18+3x^2+4x)=-x^2+5x-6>0
Po výpočte determinantu sa úloha pretransformovala na úlohu:
Riešte kvadratickú nerovnicu:
-x^2+5x-6>0
Na riešenie tejto nerovnice je možné použiť viacero metód. Uvedieme dve základné:
- I. Metóda nulových bodov,
- II. grafické riešenie.
I. Metóda nulových bodov:
\begin{eqnarray*} -x^2+5x-6&>&0\\ x^2-5x+6&<&0 \end{eqnarray*}
Nulovým bodom výrazu budeme nazývať také číslo, v ktorom výraz x^2-5x+6=0 nadobúda hodnotu nula.
Výraz x^2-5x+6=0 je možné napísať v tvare súčinu, podľa nasledujúceho vzťahu:
ax^2+bx+c=a(x-x_1)(x-x_2), kde x_1 a x_2 sú korene kvadratickej rovnice ax^2+bx+c=0.
Korene kvadratickej rovnice môžeme vypočítať napr. podľa vzťahu:
x_{1,2}=\frac{-b\stackrel{+}{-} \sqrt{b^2-4ac}}{2a}
V našom prípade x^2-5x+6=(x-3)(x-2).
Vidíme, že jeden zo súčiniteľov môže zmeniť znamienko iba v čísle 3 a druhý súčiniteľ iba v čísle 2. Tieto dve čísla rozdeľujú množinu reálnych čísel na tri podintervaly (-\infty, 2), (2, 3\rangle, \langle 3, \infty), v ktorých vyšetríme znamienko súčinu.
V intervale \left(-\infty; 2\right) je prvý aj druhý činiteľ záporný. Výsledný súčin je na tomto intervale kladný.
V intervale \left(2; 3\right) je prvý činiteľ kladný a druhý záporný. Výsledný súčin nadobúda na tomto intervale zápornú hodnotu.
V intervale \left(3;\infty\right) je prvý aj druhý činiteľ kladný. Výsledný súčin je na tomto intervale kladný.
Súčin bude záporný, ak x bude patriť do intervalu: \left(2;3\right).
Riešením tejto nerovnice je teda množina reálnych čísel \left(2;3\right).
II. Grafické riešenie
Grafom funkcie y=-x^2+5x-6 je parabola. V prvom rade nás zaujímajú priesečníky s osou x. Všeobecne takýto priesečník má súradnice P_x=[x;0]. Priesečník zistíme tak, že do predpisu funkcie za y dosadíme 0 a x ponecháme. Takouto úpravou získame kvadratickú rovnicu:
-x^2+5x-6 = 0
V našom prípade má kvadratická rovnica dva reálne korene: 2 a 3.
Parabola, ktorá je grafom tejto funkcie pretína os x práve v týchto dvoch číslach. Keďže koeficient pri x^2 je -1 t.j záporné číslo, bude mať parabola konkávny tvar.
Našou úlohou je riešiť kvadratickú nerovnicu: - x^2+5x-6 > 0. Hodnoty funkcie (tie odčítavame na osi y) majú byť menšie ako nula. To nastane, ako je vidieť z grafu, keď x\in(2;3) .
Keďže y>0, tak riešením je interval \left(2;3\right).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára