Processing math: 0%

nedeľa 19. decembra 2021

Spojitosť funkcie

Príklad 1 

Dodefinujte funkciu f v bode c tak, aby bola v tomto bode spojitá.
f(x)=\frac{x^{3}-1}{x-1}, c=1.

Riešenie
Platí, že funkcia f(x) je spojitá v bode x_{0} vtedy a len vtedy ak platí:
  1. funkcia je definovaná v bode x_{0}, t.j. x_{0}\in D(f),
  2. funkcia f(x) má v bode x_{0} limitu (\lim_{x \to x_{0^{-}}} f(x)=\lim_{x \to x_{0^{+}}} f(x)),
  3. \lim_{x \to x_{0}} f(x)=f(x_{0}).

Definičný obor tejto funkcie je zadefinovaný na všetkých reálnych číslach okrem 1, t.j. D(f)=R-\{1\}=(-\infty,1)\cup(1,\infty).

V ďalšom kroku zistíme či má funkcia v bode c limitu:

\lim_{x \to c} f(x)=\lim_{x \to 1}\frac{x^{3}-1}{x-1}

(x^{3}-1) vieme rozpísať pomocou vzorca
(a^{3}-b^{3})=(a-b)(a^{2}+ab+b^{2})

\lim_{x \to 1}\frac{x^{3}-1}{x-1}=\lim_{x \to 1}\frac{(x-1)(x^{2}+x+1)}{x-1}=\lim_{x \to 1} x^{2}+x+1=1+1+1=3

Funkciu môžeme dodefinovať takto:

f(x)=\left\{ \begin{array}{ll} \frac{x^{3}-1}{x-1} & \textrm{, pre } x\neq 1,\\ 3 & \textrm{, pre } x=1. \end{array}\right.  

Príklad 2
Zistite, či je funkcia f bode x_{0}=4 spojitá
  f(x)=\left\{ \begin{array}{ll} \frac{x^3+12x^2+12x+64}{x-4} & \textrm{, pre } x\neq 4,\\ 0 & \textrm{, pre } x=4. \end{array}\right.

 Riešenie: Vypočítame limitu funkcie v bode x_{0}=4.
 \lim_{x \to 4}\frac{x^3+12x^2+12x+64}{x-4}
Túto limitu nevieme vypočítať, preto vyrátame limitu sprava a limitu zľava.
\lim_{x \to 4^{+}}\frac{x^3+12x^2+12x+64}{x-4}=\infty
\lim_{x \to 4^{-}}\frac{x^3+12x^2+12x+64}{x-4}=-\infty

Jednostranné limity sa nerovnajú a sú nevlastné. Bod x_{0}=4, je bod nespojitosti funkcie druhého druhu, t.j. funkcia nie je v bode x_{0}=4 spojitá. Takýto bod nevieme dodefinovať na spojitý.

štvrtok 16. decembra 2021

Neurčitý integrál - Príklad 11

Neurčitý integrál


Príklad 11

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\ln x\ \mathrm{d}x}

Riešenie:


Daný integrál výpočítame pomocou metódy per partes. Keďže \ln x=1\cdot \ln x, v tomto prípade číslo 1 považujeme za polynóm nultého stupňa.

\int{\ln x}\ \mathrm{d}x=\int{1\cdot\ln x}\ \mathrm{d}x=\left|\begin{array}{cc} v^{\prime}(x)=1 & u(x)=\ln x \\ v(x)=x & u^{\prime}(x)=\frac{1}{x}\end{array}\right|=
x\ln x -\int{x\cdot \frac{1}{x}}\ \mathrm{d}x=x\ln x-x + C.

streda 15. decembra 2021

Neurčitý integrál - Príklad 10

Neurčitý integrál


Metóda PER PARTES

Metóda per partes sa využíva pri integrovaní súčinu funkcií. Vzorec (1), ktorý sa pri tejto metóde využíva, je odvodený z pravidla o derivovaní súčinu dvoch funkcií.
\int{u(x)\cdot v'(x)\ \mathrm{d}x}=u(x)\cdot v(x)-\int{u'(x)\cdot v(x)\ \mathrm{d}x} \hspace{4.5cm} (1)

Príklad 10

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}

Riešenie 

\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}
Zvoľme:
u(x)=x^2\qquad  v'(x)=\cos x
 u'(x)=2x \qquad v(x)=\sin x
Využijeme vzťah (1)
\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}=x^2\cdot \sin x -\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}
Na výpočet integrálu \displaystyle\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x} použujeme metódu per partes.

Zvoľme:
 u(x)=2x\qquad  v'(x)=\sin x
u'(x)=2\qquad  v(x)=-\cos x
\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}=2x\cdot(-\cos x)-\int{2\cdot (-\cos x)\ \mathrm{d}x}=
2x\cdot(-\cos x)+2\int{\cos x\ \mathrm{d}x}=-2x\cdot \cos x+2 \sin x +C
Záver:
\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}= x^2\cdot \sin x -\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}=
x^2\cdot \sin x +2x\cdot \cos x-2 \sin x +C=(x^2-2)\sin x+2x\cos x+C

Neurčitý integrál - Príklad 9

Neurčitý integrál 

Príklad 9

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15}\ \mathrm{d}x}

Riešenie

Funkcia \displaystyle\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15} nie je rýdzoracionálna.

Najprv vydelíme polynóm z čitateľa funkcie polynómom z jej menovateľa. Zvyšok po tomto podiele je už rýdzoracionálnou funkciou.
\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15}=(2x^3+5x^2+8):(2x^2+7x-15)=x-1+\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}
\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15}=x-1+\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}
\int{\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15}\ \mathrm{d}x}=\int{\left(x-1+\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}\right)\ \mathrm{d}x}=
\int{x\ \mathrm{d}x}-\int{1\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}\ \mathrm{d}x}
Funkcia \displaystyle \frac{22x-7}{2x^2+7x-15} je rýdzoracionálna, teda na výpočet integrálu možeme použiť metódu: rozklad na parciálne zlomky.
\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}=\frac{22x-7}{(2x-3)(x+5)}=\frac{A}{2x-3}+\frac{B}{x+5}
\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}=\frac{A(x+5)+B(2x-3)}{(2x-3)(x+5)}

 22x-7=A(x+5)+B(2x-3)=(A+2B)x+(5A-3B)
\begin{eqnarray*} \textrm{koeficient pri} \qquad  x^1; \quad 22&=&A+2B\\ x^0;\quad -7&=&5A-3B\\ \end{eqnarray*}
Riešením sústavy je: A=4 a B=9.
\int{\frac{2x^3+5x^2+8}{2x^2+7x-15}\ \mathrm{d}x}=\int{x}\ \mathrm{d}x-\int{1}\ \mathrm{d}x+\int{\frac{22x-7}{2x^2+7x-15}}\ \mathrm{d}x=
\int{x}\ \mathrm{d}x-\int{1}\ \mathrm{d}x+\int{\frac{4}{2x-3}}+\int{\frac{9}{x+5}}\ \mathrm{d}x=
\frac{x^2}{2}-x+2\ln{\left|2x-3\right|}+9\ln{\left|x+5\right|}+C

Neurčitý integrál - Príklad 8

Neurčitý integrál


Príklad 8

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\frac{x^2+7x+8}{x^3+4x^2+4x}\ \mathrm{d}x}

Riešenie

\frac{x^2+7x+8}{x^3+4x^2+4x}=\frac{x^2+7x+8}{x(x+2)^2}= \frac{A}{x} + \frac{B}{x+2} + \frac{C}{(x+2)^2}
\frac{A}{x}+\frac{B}{x+2}+\frac{C}{(x+2)^2}=\frac{A(x+2)^2+Bx(x+2)+Cx}{x(x+2)^2}=
\frac{Ax^2+4Ax+4A+Bx^2+2Bx+Cx}{x(x+2)^2}
Porovnaním koeficientov pri rovnakých mocninách x dostávame sústavu troch rovníc o troch neznámych:
\begin{eqnarray*} A+B&=&1\\ 4A+2B+C&=&7\\ 4A&=&8\\ \end{eqnarray*}
Riešením sústavy rovníc je: A=2, B=-1C=1.
\int{\frac{x^2+7x+8}{x^3+4x^2+4x}\ \mathrm{d}x}=\int{\frac{A}{x}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{B}{x+2}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{C}{(x+2)^2}\ \mathrm{d}x}=
\int{\frac{2}{x}\ \mathrm{d}x}-\int{\frac{1}{x+2}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{1}{(x+2)^2}\ \mathrm{d}x}= 2\ln\left|x\right|-\ln\left|x+2\right|-\frac{1}{x-2}+C

Neurčitý integrál - Príklad 7

Neurčitý integrál

 

Príklad 7

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\frac{1}{(x-1)(x^2+4)}\ \mathrm{d}x}

Riešenie

Funkcia \displaystyle \frac{1}{(x-1)(x^2+4)} je rýdzoracionálna, keďže v čitateli je polynóm nultého stupňa a v menovateli polynóm tretieho stupòa.

Polynóm x^2+4 je ireducibilný nad \mathbb{R} (nerozložiteľný na súčin polynómov prvého stupňa s reálnymi koeficientami). Preto v menovateli druhého zlomku vystupuje on sám a v čitateli vystupuje všeobecný tvar polynómu prvého stupňa.

Teda hľadáme nasledujúci rozklad na parciálne zlomky:
\frac{1}{(x-1)(x^2+4)}=\frac{A}{x-1}+\frac{Bx+C}{x^2+4}
\frac{A}{x-1}+\frac{Bx+C}{x^2+4}=\frac{A(x^2+4)+(Bx+C)(x-1)}{(x-1)(x^2+4)}=
\frac{Ax^2+4A+Bx^2-Bx+Cx-C}{(x-1)(x^2+4)}
Aby sa zlomky rovnali musí platiť:
\begin{eqnarray*} 1&=&Ax^2+4A+Bx^2-Bx+Cx-C\\ 1&=&(A+B)x^2+(C-B)x+(4A-C)\\ \end{eqnarray*}
Riešime sústavy lineárnych rovníc (troch rovníc o troch neznámych).
\begin{eqnarray*} \textrm{koeficient pri}\qquad x^2; \quad A+B&=&0\\ \qquad x^1; \quad C-B&=&0\\ \qquad x^0; \quad 4A-C&=&1\\ \end{eqnarray*}
A=\frac{1}{5}\ \ \ B=-\frac{1}{5}\ \ C=-\frac{1}{5}
\int{\frac{1}{(x-1)(x^2+4)}\ \mathrm{d}x}=\int{\frac{\frac{1}{5}}{x-1}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{-\frac{1}{5}x-\frac{1}{5}}{x^2+4}\ \mathrm{d}x}=
\frac{1}{5}\int{\frac{1}{x-1}\ \mathrm{d}x}-\frac{1}{5}\int{\frac{x+1}{x^2+4}\ \mathrm{d}x}=
\frac{1}{5}\int{\frac{1}{x-1}\ \mathrm{d}x}-\frac{1}{5}\int{\frac{x}{x^2+4}\ \mathrm{d}x}-\frac{1}{5}\int{\frac{1}{x^2+4}\ \mathrm{d}x}=
\frac{1}{5}\ln\left|x-1\right|-\frac{1}{10}\ln\left|x^2+4\right|-\frac{1}{10}\arctan\frac{x}{2}+C

Neurčitý integrál - Príklad 6

Neurčitý integrál 

 Integrovanie racionálnych funkcií, rozklad na parciálne zlomky

Funkciu, ktorá je podielom dvoch polynómov nazývame racionálnou funkciou. Ak stupeň polynómu v čitateli je ostro menší ako stupeň polynómu v menovateli, hovoríme o rýdzoracionálnej funkcii. Každú racionálnu funkciu možno vyjadriť ako súčet polynómu a rýdzoracionálnej funkcie (v prípade, ak daná funkcia je rýdzoracionálna príslušný polynóm je rovný nule).

Každú rýdzoracionálnu funkciu možno rozložiť na súčet tzv. parciálnych (elementárnych) zlomkov. Pod parciálnymi zlomkami rozumieme zlomky tvaru
\frac{A}{x-a}, \frac{A}{(x-a)^2},\ldots, \frac{A}{(x-a)^n},
kde A,a\in \mathbb{R} alebo zlomky tvaru
\frac{Ax+B}{x^2+bx+c},\frac{Ax+B}{(x^2+bx+c)^2},\ldots,\frac{Ax+B}{(x^2+bx+c)^n},
kde A,B,b,c\in \mathbb{R} a kvadratický trojčlen x^2+bx+c nemá reálne korene, t.j., platí D=b^2-4c<0.

Neurčitý integrál z racionálnej funkcie počítame tak, že funkciu vyjadríme ako súčet polynómu a rýdzoracionálnej funkcie, ktorú nasledne rozložíme na súčet parciálnych zlomkov. Týmto sa problém integrovania racionálnej funkcie redukuje na integrovanie polynómov a parciálnych zlomkov. V nasledujúcej časti demonštrujeme túto metódu na niekoľkých príkladoch.

 

Príklad 6


Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\frac{2x+5}{x^2-x-2}\ \mathrm{d}x}

Riešenie

\int{\frac{2x+5}{x^2-x-2}\ \mathrm{d}x}
Daná funkcie je racionálna. V čitateli aj v menovateli tohto zlomku sa nachádza polynóm.
Hovoríme, že funkcia je rýdzoracionálna, ak stupeň polynómu v čitateli je ostro menší ako stupeň polynómu v menovateli. Keďže v čitateli daného zlomku je polynóm prvého stupňa a v menovateli je polynóm druhého stupňa, táto funkcia je rýdzoracionálna. Túto funkciu rozložíme na súčet parciálnych zlomkov.
\frac{2x+5}{x^2-x-2} = \frac{2x+5}{(x-2)(x+1)}= \frac{A}{(x-2)}+\frac{B}{(x+1)}
\frac{2x+5}{x^2-x-2}= \frac{A(x+1)\cdot B(x-2)}{(x-2)(x+1)}= \frac{(A+B) x +A-2B}{x^2-x-2}
Tieto zlomky sa rovnajú vtedy, ak sa rovnajú polynómy v čitateli:
{2x+5} = (A+B)x+A-2B
Dva polynómy sa rovnajú vtedy, ak sa rovnajú koeficienty pri rovnakých mocninách premennej x.
Teda:
\begin{eqnarray*} \textrm{koeficient pri} \qquad x^1; \quad 2&=&A+B\\ x^0; \quad 5&=&A-2B\\ \end{eqnarray*}
Riešením sústavy rovníc je: A=3 a B=-1
\int{\frac{2x+5}{x^2-x-2}\ \mathrm{d}x}= \int{\frac{3}{(x-2)}\ \mathrm{d}x}-\int{\frac{1}{(x+1)}\ \mathrm{d}x}=
3\cdot \int{\frac{1}{(x-2)}\ \mathrm{d}x}-\int{\frac{1}{(x+1)}\ \mathrm{d}x}=3\cdot\ln\left|x-2\right|-\ln\left|x+1\right|+C=
\ln\frac{(\left|x-2\right|)^3}{\left|x+1\right|}+C

Neurčitý integrál - Príklad 5

Neurčitý integrál


Príklad 5

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{\frac{\ \mathrm{d}x}{x\ln x}}

Riešenie

\int{\frac{\ \mathrm{d}x}{x\ln x}}=***
Substitúcia:
\begin{eqnarray*} \ln x&=&u\\ \frac{1}{x}\ \mathrm{d}x&=&\mathrm{d}u\\ \end{eqnarray*}
***=\int{\frac{1}{\ln x}}\cdot\underbrace{\frac{1}{x}\ \mathrm{d}x}_{\mathrm{d}u} = \int{\frac{1}{u}\ \mathrm{d}u} =\ln \left|u\right| +C=\ln \left|\ln x\right| +C

Neurčitý integrál - Príklad 4

Neurčitý integrál


Príklad 4

Vypočítajte neurčitý integrál
\int{(x+3)\sqrt{x^2+6x+1}\, \mathrm{d}x}

Riešenie

\int{(x+3)\sqrt{x^2+6x+1}\, \mathrm{d}x}=**
Substitúcia:
\begin{eqnarray*} x^2+6x+1&=&t\\ (2x+6)\, \mathrm{d}x&=&\mathrm{d}t\\ 2(x+3)\, \mathrm{d}x&=&\mathrm{d}t\\ (x+3)\, \mathrm{d}x&=&\frac{\mathrm{d}t}{2}\\ \end{eqnarray*}
**=\int{\sqrt{x^2+6x+1}\underbrace{(x+3)\ \mathrm{d}x}_{\frac{\mathrm{d}t}{2}}} =\frac{1}{2}\int{\sqrt{t}\ \mathrm{d}t}=\frac{1}{2}\int{t^\frac{1}{2}\ \mathrm{d}t}=
\frac{1}{2}\frac{t^\frac{3}{2}}{\frac{3}{2}}+C=\frac{1}{3}(x^2+6x+1)^\frac{3}{2}+C

streda 8. decembra 2021

Definičný obor funkcie - Príklad 6

Definičný obor funkcie


Príklad 6


Nájdite definičný obor nasledujúcej funkcie:
f(x)= \sqrt{4-x^2}+\frac{1}{x-1}

Riešenie:

Daná funkcia je súčtom dvoch funkcií. Definičný obor funkcie f je prienikom definičných oborov funkcie g(x)= \sqrt{4-x^2} a funkcie h(x)= \frac{1}{x-1}.

1. Nájdeme definičný obor funkcie g(x)= \sqrt{4-x^2}
Výraz pod párnou odmocninou musí byť väčší nanajvýš rovný nule:
4-x^2 \geq 0
Ponúkame grafické riešenie nerovnice.
Výraz na ľavej strane napíšeme v tvare súčinu. 
(2-x)(2+x) \geq0
Funkcia f(x)=4-x^2 má konkávny priebeh a body [-2;0], [2;0] sú priesečníky funkcie s osou x.
 .
D(g)= \left\langle-2;2\right\rangle
2. Nájdeme definičný obor funkcie h(x)= \frac{1}{x-1}
Výraz v menovateli (pod zlomkom) sa nesmie rovnať nule:
x-1\neq 0
x\neq 1
D(h)= (-\infty; 1)\cup(1;\infty)
Definičným oborom funkcie f je interval: \left\langle -2;1) \cup (1; 2\right\rangle.