Zobrazujú sa príspevky s označením priebeh funkcie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením priebeh funkcie. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 31. októbra 2021

 Priebeh funkcie 


Šablóna 

Príklad: Vyšetrite priebeh funkcie $f(x)=$

Riešenie:
1. Určiť definičný obor funkcie:

2. Vyšetriť párnosť a nepárnosť funkcie
  • Definičný obor je symetrický a platí: $f(-x)=f(x)$, tak je funkcia $f$ je párna.
  • Definičný obor je symetrický a platí: $f(-x)=-f(x)$, tak funkcia  $f$ je nepárna.
Určiť
$f(-x)=$
$-f(x)=$

3. Určiť priesečníky so súradnicovými osami
Priesečník s osou $o_{y}$ je možné zistiť tak, že v predpise funkcie položíme $x=0$ a vypočítame $y$. Priesečník s osou $o_{x}$  je možné zistiť tak, že v predpise funkcie položíme $y=0$ a vypočítame $x$.

Priesečník s osou $o_{y}$ má súradnice $[0, ]$.
Priesečník s osou $o_{x}$ má súradnice $[ ,0]$.

4. Vypočítať limity funkcie v koncových bodoch definičného oboru a v bodoch nespojitosti

$$\begin{array}{rcc}
\lim\limits_{x\rightarrow \infty}f(x)&=&\\
\lim\limits_{x\rightarrow -\infty}f(x)&=&\\
\end{array}$$
V bodoch nespojitosti vypočítame jednostranné limity:
$$\begin{array}{rcc}
\lim\limits_{x\rightarrow c^{+}}f(x)&=&\\
\lim\limits_{x\rightarrow c^{-}}f(x)&=&\\
 \end{array}$$
Ak sú jednostranné limity nevlastné čísla, tak priamka $x=c$ je asymptota bez smernice.

5. Vyjadrenie asymptot so smernicou
Asymptoty so smernicou sú priamky v tvare $y=k_1x+q_1$ a $y=k_2x+q_2$, ktorej koeficienty vypočítame podľa nasledujúcich vzťahov:
$$\begin{array}{rcl}
k_1&=& \lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{f(x)}{x}=\\
q_1 &=&\lim\limits_{x\rightarrow \infty} (f(x)-k_1\cdot x)=\\
k_2&=& \lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{f(x)}{x}=\\
q_2 &=&\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} (f(x)-k_1\cdot x)=\\
\end{array}$$
koeficienty $k_1$, $q_1$ a $k_2$, $q_2$ musia by vlastné čísla.

6. Prvá derivácia funkcie
$f^{\prime}(x)=$

7. Určiť stacionárne body a vyšetriť monotónnosť funkcie
Stacionárne body sú čísla z definičného oboru funkcie $f(x)$, v ktorých je $\displaystyle f^{\prime}(x)= 0$.

Tieto stacionárne body rozdelia definičný obor funkcie $f$ na intervaly. V daných intervaloch určíme znamienko prvej derivácie.
Ak  $\displaystyle f^{\prime}(x)> 0$, tak funkcia $f$ je na intervale rastúca.
Ak  $\displaystyle f^{\prime}(x)< 0$, tak funkcia $f$ je na intervale klesajúca.

8. Druhá derivácia funkcie
$f^{\prime\prime}(x)=$

9. Určiť inflexné body a vyšetriť konkávnosť a konvexnosť funkcie
Inflexné body sú čísla z definičného oboru funkcie $f(x)$, v ktorých je $\displaystyle f^{\prime\prime}(x)= 0$ a mení sa v nich priebeh funkcie z konvexnej na konkávnu alebo naopak .
Ak  $\displaystyle f^{\prime\prime}(x)> 0$, tak funkcia $f$ je na intervale konvexná.
Ak  $\displaystyle f^{\prime\prime}(x)< 0$, tak funkcia $f$ je na intervale konkávna.

10. Monotónnosť, lokálne extrémy, konvexnosť a konkávnosť, stacionárne body, inflexné body a body v ktorých neexistuje prvá a druhá derivácia funkcie rozdelia celý definičný obor na intervaly v ktorých určujeme znamienko prvej a druhej derivácie, zapíšeme ich do tabuľky.

11. Graf funkcie

pondelok 5. novembra 2012

Priebeh funkcie - Príklad 1

 Priebeh funkcie 


Príklad 1


Vyšetrite priebeh funkcie $f$ a nakreslite jej graf.

$$
f: y=16x(x-1)^3
$$

Riešenie:

I. Z predpisu funkcie určujeme:
  • 1. definičný obor funkcie,
  • 2. párnosť, nepárnosť funkcie,
  • 3. priesečníky so súradnicovými osami,
  • 4. asymptoty so smernicou, asymtoty bez smernice

1. definičný obor funkcie

$$
D(f)=\mathrm{R}
$$

2. párnosť, nepárnosť funkcie

Funkcia je párna vtedy a len vtedy, ak spĺňa dve nasledujúce podmienky:
  • Ak $x\in D(f)$, tak $-x\in D(f)$, t.j. definičný obor je symetrický.
  • $f(-x)=f(x) $, t.j. graf funkcie je symetrický podľa osi $o_y$.
Funkcia je nepárna vtedy a len vtedy, ak spĺňa:
  • Ak $x\in D(f)$, tak $-x\in D(f)$, t.j. definičný obor je symetrický.
  • $f(-x)=-f(x) $, t.j. graf funkcie je symetrický podľa bodu $[0,0]$.

Keďže definičný obor je symetrický, prvá podmienka je splnená. Ostáva overiť druhú podmienku a teda čomu sa rovná funkčná hodnota funkcie $f$ v bode $-x$;
$$
f(-x)=16(-x)(-x-1)^3=16x(x+1)
$$
Funkcia nie je ani párna ani nepárna.

3. priesečníky s osou $x$ a osou $y$

Priesečník s osou $x$ (osou $y$) je bod, v ktorom funkcia $f$ pretne x-ovú (y-ovú) súradnicovú os. Tento bod má súradnice $[x,0]$ (resp. $[0,y]$).

Najprv určíme priesečník s osou $x$, teda $[x,0]$. Hľadaný bod $x$ spĺňa rovnosť:
$$
 0=16x(x-1)^3
$$
Tento výraz sa rovná nule vtedy, ak 
\begin{array}{rclcrcl}
16x&=& 0 &\text{alebo}& (x-1)^3&=&0 \\
x&=& 0& &x&=& 1\\
&& & &x&=& 0\\
\end{array}

Priesečníky so súradnicovou osou $x$ sú body so súradnicami $[0,0]$ a $[1,0]$.

Priesečník  so súradnicovou osou $y$ má súradnice $[0,f(0)]$, kde funkčnú hodnotu v čísle $0$ získame dosadením $x=0$ do predpisu funkcie $f$.
$$
f(0)= 16\cdot 0\cdot (0-1)^3
$$
Vidíme, že priesečník s osou $y$ je zároveň aj priesečníkom s osou $x$ (graf funkcie $f$ pretne súradnicové osi v bode $[0,0]$). Iné priesečníky graf funkcie $f$ so súradnicovými osami nemá.

4. Asymptoty so smernicou, asymptoty bez smernice

Funkcia $f$ nemá asymptoty bez smernice, keďže nemá žiadne body nespojitosti.

Asymptoty so smernicou sú vo všeobecnosti dve priamky, ku ktorým sa graf funkcie limitne približuje v "krajných bodoch", t.j. plus a mínus nekonečne.
Všeobecné rovnice týchto priamok sú: $y=k_1\cdot x + q_1$ a $y=k_2\cdot x + q_2$, kde $k_1, k_2$ (označované tiež ako smernice priamok) a $q_1, q_2$ sú parametre, ktoré sa v závislosti od typu funkcie menia. Tieto parametre je možné vypočítať podľa nasledujúcich vzťahov:
$$\begin{array}{ccl}
k_1&=& \lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{f(x)}{x}\\
q_1 &=&\lim\limits_{x\rightarrow \infty} (f(x)-k_1\cdot x)\\
\end{array}$$

$$\begin{array}{ccl}
k_2&= &\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{f(x)}{x}\\
q_2 &=&\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} (f(x)-k_2\cdot x)\\
\end{array}$$
V našom prípade asymtoty so smernicou neexistujú, lebo
$$
k_1= \lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{16x(x-1)^3}{x}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty}16(x-1)^3=\infty
$$

II. Z prvej derivácia funkcie určujeme
  • 5. stacionárne body,
  • 6. monotónnosť funkcie, t.j. intervaly na ktorých funkcia rastie resp. klesá,
  • 7. extrémy funkcie.
$$f(x)=16x(x-1)^3$$
Túto funkciu derivujeme ako súčin dvoch funkcií
$$\begin{array}{ccl}
f^{\prime}(x)&=&(16x)^{\prime}\cdot (x-1)^3+(16x)\cdot ((x-1)^3)^{\prime}\\
f^{\prime}(x)&=&(16)\cdot (x-1)^3+16x\cdot 3(x-1)^2=16(x-1)^2(4x-1)\\
\end{array}$$

5. stacionárne body

Stacionárne body funkcie sú všetky čísla z oboru definície funkcie $f(x)$, v ktorých je $f^{\prime}(x)= 0$.
Sú to také body z definičného oboru funkcie, v ktorých sa mení monotónnosť funkcie t.j. rastúca funkcia sa zmení na klesajúcu a naopak.
$$
\begin{array}{rclcrcl}
16(x-1)^2&=&0&\text{alebo}&4x-1&=&0\\
(x-1)^2&=&0&&x&=&\frac{1}{4}\\
x&=&1&&&&\\
\end{array}$$

Funkcia má dva stacionárne body.
Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie $f$, je nutné dopočítať aj $y$-ové súradnice týchto stacionárnych bodov, teda
$$\begin{array}{ccl}
f(1)&=&16(1-1)^3=0\\
f\left(\frac{1}{4}\right)&=&16\cdot \frac{1}{4}\left(\frac{1}{4}-1\right)^3\\
\end{array}$$

6. Intervaly na ktorých funkcie rastie (klesá)

Funkcia je rastúca práve vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime}(x)> 0$.
$$
f^{\prime}(x)=16(x-1)^2(4x-1)>0
$$
Čísla $1$ a $\frac{1}{4}$ rozdeľujú definičný obor funkcie $f(x)$ na nasledujúce tri intervaly: $ \left(-\infty,  \frac{1}{4}\right)$, $ \left(\frac{1}{4}, 1\right)$, $ \left(1, \infty\right)$, v ktorých vyšetríme znamienko prvej derivácie.
Funkcia $ 16(x-1)^2$ je kladná pre ľubovoľné $x \in D(f)$. Súčin je kladný, ak platiť:
$$\begin{array}{rcl}
4x-1&>&0\\
x&>&\frac{1}{4}\\
\end{array}$$
Keďže prvá derivácia je kladná v intervaloch $ \left(\frac{1}{4}, 1\right)$ a $ \left(1, \infty\right)$, tak funkcia $f$ v týchto intervaloch rastie. 

Ďalej je potrebné určiť intervaly, v ktorých funkcia $f$ klesá. Funkcia je klesajúca práve vtedy a len vtedy, ak $f^{\prime}(x)<0)$.
$$
f^{\prime}(x)=16(x-1)^2(4x-1)<0
$$
Keďže výraz $16(x-1)^2$ je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie $f$.
Prvá derivácia bude záporná vtedy, keď $4x-1<0$.

Keďže prvá derivácia je záporná v intervale $\left(-\infty, \frac{1}{4}\right)$, tak funkcia $f$ v tomto intervale klesá.

7. Lokálne extrémy funkcie

Funkcia nadobúda lokálne extrémy v čísle $\frac{1}{4}$

III. Z druhej derivácie funkcie určujeme:
  • 8. intervaly, v ktorých je funkcia konkávna, konvexná,
  • 9. inflexné body funkcie
$$\begin{array}{ccl}
f^{\prime\prime}(x)&= &(f^{\prime}(x))^{\prime}\\
f^{\prime\prime}(x)&= &\left(16(x-1)^2(4x-1)\right)^{\prime}\\
f^{\prime\prime}(x)&=&32(x-1)(4x-1)+64(x-1)^2=64(x-1)(3x-2)\\
\end{array}$$

8. Inflexné body funkcie
Inflexný bod je taký bod z definičného oboru funkcie, v ktorom funkcia mení svoj priebeh z konkávnej na konvexnú a naopak. Tento bod vypočítame z druhej derivácie funkcie tak, že
$$\begin{array}{lcl}
f^{\prime\prime}(x)&=& 0\\
64(x-1)(3x-2)&=&0\\
\end{array}$$

$$
\begin{array}{rclcrcl}
64(x-1)&=&0&\text{alebo}&3x-2&=&0\\
x-1&=&0&&3x&=&2\\
x&=&1&&x&=&\frac{2}{3}\\
\end{array}$$

Týmto postupom sme vypočítali $x$-ovú súradnicu inflexné hodu. Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie $f$, je nutné dopočítať aj $y$-ovú súradnicu tohto bodu a to tak, že do predpisu funkcie $f$  za $x$ dosadíme číslo $1$ a číslo $\frac{2}{3}$.

9. Intervaly, v ktorých je funkcia konkávna, konvexná

Funkcia je konvexná vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime\prime}(x)>0$ t.j.
$$
64(x-1)(3x-2)>0
$$
Chceme určiť intervaly, v ktorých je výraz $64(x-1)(3x-2)$ kladný.
Súčin je kladný, ak prvý činiteľ je kladný (t.j. ak $x\in (1;\infty)$ a zároveň druhý činiteľ je kladný (t.j. ak  $x\in\left(\frac{2}{3};\infty\right)$), alebo ak prvý činiteľ je záporný (t.j. ak $x\in (-\infty,1)$) a zároveň druhý činiteľ je záporný (t.j. ak $x\in\left(-\infty,\frac{2}{3}\right)$).

Funkcia je konvexná, ak
$$x\in (-\infty;\frac{2}{3}) \cup (1;\infty).$$

Funkcia je konkávna vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime\prime}(x)<0$ t.j.
$$
64(x-1)(3x-2)<0
$$
Súčin je záporný, ak prvý činiteľ je kladný (t.j. ak $x\in (1;\infty)$ a zároveň druhý činiteľ je záporný (t.j. ak  $x\in\left(-\infty,\frac{2}{3}\right)$), alebo ak prvý činiteľ je záporný (t.j. ak $x\in (-\infty,1)$) a zároveň druhý činiteľ je kladný (t.j. ak  $x\in\left(\frac{2}{3};\infty\right)$)

Funkcia je konkávna, ak
$$x\in \left(\frac{2}{3};1\right)$$



10. Graf funkcie


piatok 12. októbra 2012

Priebeh funkcie - Príklad 2

 Priebeh funkcie 


Príklad 2


Vyšetrite priebeh funkcie $f$ a nekreslite jej graf.

$$
f: y=\frac{2x^3}{x^2-1}
$$

Riešenie:

I. Z predpisu funkcie určujeme:
  • 1. definičný obor funkcie,
  • 2. párnosť, nepárnosť funkcie,
  • 3. priesečníky so súradnicovými osami,
  • 4. asymptoty so smernicou, asymtoty bez smernice

1. definičný obor funkcie

Menovateľ výrazu musí byť rôzny od nuly
$$
x^2-1\neq 0
$$
Najprv zistíme, pre ktoré hodnoty premennej $x$ sa výraz $x^2-1$ rovná nule.
$$
x^2-1=0
$$
Napíšeme tento výraz v tvare súčinu. Využijeme vzťah: $a^2-b^2=(a-b)(a+b)$
$$
(x-1)(x+1)=0
$$
Súčin sa rovná nule vtedy a len vtedy, ak jeden z činiteľov je rovný nule.
Teda : $x=1$ alebo $x=-1$.
Definičným oborom funkcie $f$ je celá množina reálnych čísel okrem čísel $1$ a $-1$ t.j.: 
$$
D(f)=(-\infty;-1)\cup(-1;1)\cup(1;\infty)
$$

2. párnosť, nepárnosť funkcie

Funkcia je párna vtedy a len vtedy, ak spĺňa dve nasledujúce podmienky:
  • ak $x\in D(f)$ tak $-x\in D(f)$, t.j. definičný obor je symetrický.
  • $f(-x)=f(x) $, t.j. graf funkcie je symetrický podľa osi $o_y$.

Funkcia je nepárna vtedy a len vtedy, ak spĺňa:
  • ak $x\in D(f)$ tak $-x\in D(f)$, t.j. definičný obor je symetrický.
  • $f(-x)=-f(x) $, t.j. graf funkcie je symetrický podľa bodu $[0,0]$.

Overme, čomu sa rovná funkčná hodnota funkcie $f$ v bode $-x$;
$$
f(-x)= \frac{2(-x)^3}{(-x)^2-1}=\frac{-2(x)^3}{(x)^2-1}=-\frac{2x^3}{x^2-1}=-f(x)
$$
Keďže definičný obor funkcie je symetrický a funkčná hodnota v bode $-x$ je rovná mínus funkčnej hodnote v bode $x$, je funkcia $f$ nepárna.

3. priesečníky s osou $x$ a osou $y$

Priesečník s osou $x$ (osou $y$) je bod, v ktorom funkcia $f$ pretne x-ovú (y-ovú) súradnicovú os. Tento bod má súradnice $[x,0]$ (resp. $[0,y]$).

Najprv určíme priesečník s osou $x$, teda $[x,0]$. Hľadaný bod $x$ spĺňa rovnosť:
$$
 0= \frac{2x^3}{x^2-1}
$$
Tento výraz sa rovná nule vtedy, ak je čitateľ rovný nule t.j., ak
\begin{eqnarray*}
0&=& 2x^3\\
0&=& x\\
\end{eqnarray*}

Priesečník s osou $x$ je teda bod so súradnicami $[0,0]$. Priesečník s osou $y$ má súradnice $[0,f(0)]$, kde funkčnú hodnotu $f(0)$ získame dosadením $x=0$ do predpisu funkcie $f$.
$$
f(0)= \frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0
$$
Vidíme, že priesečník s osou $y$ je zároveň aj priesečníkom s osou $x$ (graf funkcie $f$ pretne súradnicové osi v bode $[0,0]$), pričom iné priesečníky graf funkcie $f$ so súradnicovými osami nemá.

4. Asymptoty so smernicou, asymptoty bez smernice

Priamku, ktorá má rovnicu $x=a$, nazývame asymptotou bez smernice grafu funkcie $f$, ak funkcia $f$ má v čísle $a$ nevlastnú limitu alebo nevlastnú limitu sprava alebo zľava.

$$
\lim\limits_{x\rightarrow 1^{+}}\frac{2x^3}{x^2-1}=\infty
$$
$$
\lim\limits_{x\rightarrow 1^{-}}\frac{2x^3}{x^2-1}=-\infty
$$
$$
\lim\limits_{x\rightarrow -1^{+}}\frac{2x^3}{x^2-1}=\infty
$$
$$
\lim\limits_{x\rightarrow -1^{-}}\frac{2x^3}{x^2-1}=-\infty
$$

Funkcia $f$ má asymptoty bez smernice, ktorých rovnice sú: $x=-1$ a $x=1$.

Asymptoty so smernicou sú vo všeobecnosti dve priamky, ku ktorým sa graf funkcie limitne približuje v "krajných bodoch", t.j. plus a mínus nekonečne.
Všeobecné rovnice týchto priamok sú: $y_1=k_1\cdot x + q_1$ a $y_2=k_2\cdot x + q_2$, kde $k_1, k_2$ (označované tiež ako smernice priamok) a $q_1, q_2$ sú parametre, ktoré sa v závislosti od typu funkcie menia. Tieto parametre je možné vypočítať podľa nasledujúcich vzťahov:
$$
k_1= \lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{f(x)}{x}
$$
$$
q_1 =\lim\limits_{x\rightarrow \infty} (f(x)-k_1\cdot x)
$$
$$
k_2= \lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{f(x)}{x}
$$
$$
q_2 =\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} (f(x)-k_2\cdot x)
$$
$$
k_1= \lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{\frac{2x^3}{x^2-1}}{x}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{2x^3}{x(x^2-1)}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty}\frac{2x^3}{x^3-x}=2
$$
$$
q_1 =\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \left(\frac{2x^3}{x^2-1}-2\cdot x\right)=\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{2x^3-2x^3+2x}{x^2-1}=\lim\limits_{x\rightarrow \infty} \frac{2x}{x^2-1}=0
$$
V plus nekonečne sa graf funkcie približuje k priamke (asymptote so smernicou), ktorej rovnica je: $y_1=2x$
$$
k_2= \lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{\frac{2x^3}{x^2-1}}{x}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{2x^3}{x(x^2-1)}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty}\frac{2x^3}{x^3-x}=2
$$
$$
q_2 =\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \left(\frac{2x^3}{x^2-1}-2\cdot x\right)=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{2x^3-2x^3+2x}{x^2-1}=\lim\limits_{x\rightarrow -\infty} \frac{2x}{x^2-1}=0
$$
V mínus nekonečne sa graf funkcie približuje k priamke (asymptote so smernicou), ktorej rovnica je: $y_2=2x$

II. Z prvej derivácia funkcie určujeme
  • 5. stacionárne body,
  • 6. monotónnosť funkcie, t.j. intervaly na ktorých funkcia rastie resp. klesá,
  • 7. extrémy funkcie.
$$f(x)=\frac{2x^3}{x^2-1}$$
Túto funkciu derivujeme ako podiel dvoch funkcií
$$f^{\prime}(x)=\frac{(2x^3)^{\prime}\cdot(x^2-1)-(2x^3)\cdot(x^2-1)^{\prime}}{(x^2-1)^2}$$
$$f^{\prime}(x)=\frac{6x^2\cdot(x^2-1)-2x^3\cdot 2x}{(x^2-1)^2}=\frac{6x^4-6x^2-4x^4}{(x^2-1)^2}=\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}$$

5. stacionárne body

Stacionárne body funkcie sú všetky čísla z oboru definície funkcie $f(x)$, v ktorých je $f^{\prime}(x)= 0$.
Sú to také body, v ktorých sa mení monotónnosť funkcie t.j. rastúca funkcia sa zmení na klesajúcu a naopak.
$$
\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}=0
$$
$$
2x^4-6x^2=0
$$
iba čitateľ môže byť rovný nule
$$
2x^2(x^2-3)=0=0
$$
$$
2x^2=0\, \text{alebo}\, x^2-3=0
$$
$$
x=0\, \text{alebo}\, x=\pm\sqrt{3}
$$

Funkcia má tri stacionárne body.
Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie $f$, je nutné dopočítať aj $y$-ově súradnicu tohto bodu a to tak, že do predpisu funkcie $f$  za $x$ dosadíme číslo $0$, $\sqrt{3}$, $-\sqrt{3}$.



$$
f(0)=\frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0
$$
$$
f(\sqrt{3})=\frac{2\cdot \sqrt{3}^3}{\sqrt{3}^2-1}
$$
$$
f(-\sqrt{3})=\frac{2\cdot (-\sqrt{3})^3}{(-\sqrt{3})^2-1}
$$

6. Intervaly na ktorých funkcie rastie (klesá)

Funkcia je rastúca (klesajúca)  práve vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime}(x)> 0 \ (f^{\prime}(x)<0)$.
$$
\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}>0
$$

Funkcia $ (x^2-1)^2$ je kladná pre ľubovoľné $x \in D(f)$. Keďže podiel má byť kladný, musí platiť:
$$
2x^4-6x^2>0
$$
$$
2x^2(x^2-3)>0
$$
Keďže funkcia $2x^2$ je kladná pre ľubovoľné $x \in D(f)$, aby bol daný súčin kladný, postačuje aby funkcia $x^2-3$ bola kladná.
$$
x^2-3>0
$$
Tento výraz prepíšeme na súčin dvoch výrazov s použitím vzťahu: $a^2-b^2=(a-b)(a+b)$.
$$
\left(x-\sqrt{3}\right)\left(x+\sqrt{3}\right)>0
$$
Čísla $ \sqrt{3}$ a $ -\sqrt{3}$ rozdeľujú definičný obor funkcie $f(x)$ na nasledujúce intervaly: $ (-\infty, -\sqrt{3})$, $ \left(-\sqrt{3}, -1\right)$, $ \left(-1, 1\right)$,$ \left(1;\sqrt{3}\right)$, $\left(\sqrt{3}, \infty\right)$, v ktorých vyšetríme znamienko súčinu.

Ďalej je potrebné určiť intervaly, na ktorých funkcia $f$ klesá, teda je potrebné určiť intervaly, kde
$$
\frac{2x^2(x^2-3)}{(x^2-1)^2}<0
$$
Keďže výraz $\frac{2x^2}{(x^2-1)^2}$ je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie $f$.
Výraz bude záporny vtedy, keď $x^2-3<0$. Vidieť, že výraz $ x^2-3<0$ je záporný, ak $x\in \left(-\sqrt{3}, -1\right)\cup\left(-1, 1\right)\cup\left(1;\sqrt{3}\right)$.

7. Lokálne extrémy funkcie

Funkcia nadobúda lokálne extrémy v čísle $-\sqrt{3}$ (lokálne maximum) a v čísle $\sqrt{3}$ (lokálne minimum).

III. Z druhej derivácie funkcie určujeme:
  • 8. intervaly na ktorých je funkcia konkávna, konvexná,
  • 9. inflexné body funkcie
$$
f^{\prime\prime}(x)= (f^{\prime}(x))^{\prime}
$$
$$
f^{\prime\prime}(x)= \left(\frac{2x^4-6x^2}{(x^2-1)^2}\right)^{\prime}
$$
$$
f^{\prime\prime}(x)= \frac{(2x^4-6x^2)^{\prime}(x^2-1)^2-(2x^4-6x^2)((x^2-1)^2)^\prime}{(x^2-1)^4}
$$
$$
f^{\prime\prime}(x)= \frac{4x^3+12x}{(x^2-1)^3}=\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}
$$

8. Intervaly na ktorých je funkcia konkávna, konvexná

Funkcia je konvexná vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime\prime}(x)>0$ t.j.
$$
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}>0
$$
Výraz $x^2+3$ je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie $f$.
Chceme určiť interval, na ktorom je výraz $\frac{4x}{(x^2-1)^3}$ kladný.
Podiel je kladný, ak čitateľ je kladný (t.j. ak $x\in (0;\infty)$) a menovateľ je kladný (t.j. ak  $x\in(-\infty;-1)\cup(1;\infty)$) , alebo ak čitateľ je záporný (t.j. ak $x\in (-\infty,0)$) a menovateľ je záporný (t.j. ak  $x\in(-1;1)$).

Funkcia je konvexná, ak
$$x\in (-1;0)\cup(1;\infty)$$

Funkcia je konkávna vtedy a len vtedy, ak $ f^{\prime\prime}(x)<0$ t.j.
$$
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}<0
$$
Výraz $x^2+3$ je kladný pre ľubovoľné číslo z definičného oboru funkcie $f$.
Chceme určiť interval, na ktorom je výraz $\frac{4x}{(x^2-1)^3}$ záporný.
Podiel je záporný, ak čitateľ je záporný (t.j. ak $x\in (-\infty,0)$) a menovateľ je kladný (t.j. ak  $x\in(-\infty;-1)\cup(1;\infty)$), alebo ak čitateľ je kladný (t.j. ak $x\in (0;\infty)$) a menovateľ je záporný (t.j. ak  $x\in(-1;1)$).

Funkcia je konkávna,ak
$$x\in (-\infty;-1)\cup(0;1)$$

9. Inflexné body funkcie
Inflexný bod je taký bod, v ktorom funkcia mení priebeh z konkávnej na konvexnú a naopak. Tento bod vypočítame z druhej derivácie funkcie tak, že
$$
f^{\prime\prime}(x)= 0
$$
$$
\frac{4x(x^2+3)}{(x^2-1)^3}=0
$$
$$
4x(x^2+3)=0
$$
Ak $x=0$, tak $4x(x^2+3)=0$.  Výraz $x^2+3$ nenadobudne hodnotu nula pre žiadne číslo definičného oboru funkcie.

Týmto postupom sme vypočítali $x$-ovú súradnicu inflexné hodu. Aby sme dokázali nakresliť graf funkcie $f$, je nutné dopočítať aj $y$-ovú súradnicu tohto bodu a to tak, že do predpisu funkcie $f$  za $x$ dosadíme číslo $0$.

$$
f: y=\frac{2\cdot 0^3}{0^2-1}=\frac{0}{-1}=0
$$



10. Graf funkcie