Zobrazujú sa príspevky s označením Sarussovo pravidlo. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Sarussovo pravidlo. Zobraziť všetky príspevky

piatok 15. októbra 2021

Determinanty - Príklad 5

Determinanty

Príklad 5

Riešte nasledujúcu nerovnicu:
$$
\left|
\begin{array}{lrr}
x^2& 4& 9\\
x& 2& 3\\
1 &1& 1\\
\end{array} \right|>0
$$

Riešenie:

V prvom rade je potrebné vypočítať determinant:

$$
\left|
\begin{array}{lrr}
x^2& 4& 9\\
x& 2& 3\\
1 &1& 1\\
\end{array} \right|=2x^2+9x+12-(18+3x^2+4x)=-x^2+5x-6>0
$$

Po výpočte determinantu sa úloha pretransformovala na úlohu:
Riešte kvadratickú nerovnicu:
$$
-x^2+5x-6>0
$$

Na riešenie tejto nerovnice je možné použiť viacero metód. Uvedieme dve základné:
  • I. Metóda nulových bodov,
  • II. grafické riešenie.

I. Metóda nulových bodov:
\begin{eqnarray*}
-x^2+5x-6&>&0\\
x^2-5x+6&<&0
\end{eqnarray*}
Nulovým bodom výrazu budeme nazývať také číslo, v ktorom výraz $x^2-5x+6=0$ nadobúda hodnotu nula.
Výraz  $x^2-5x+6=0$ je možné napísať v tvare súčinu, podľa nasledujúceho vzťahu:
$$ax^2+bx+c=a(x-x_1)(x-x_2),$$ kde $x_1$ a $x_2$ sú korene kvadratickej rovnice  $ax^2+bx+c=0$.
Korene kvadratickej rovnice môžeme vypočítať napr. podľa vzťahu:
$$x_{1,2}=\frac{-b\stackrel{+}{-} \sqrt{b^2-4ac}}{2a} $$
V našom prípade $x^2-5x+6=(x-3)(x-2)$.

Vidíme, že jeden zo súčiniteľov môže zmeniť znamienko iba v čísle $3$ a druhý súčiniteľ iba v čísle $2$. Tieto dve čísla rozdeľujú množinu reálnych čísel na tri podintervaly $(-\infty, 2), (2, 3\rangle, \langle 3, \infty)$, v ktorých vyšetríme znamienko súčinu.

V intervale $\left(-\infty; 2\right)$ je prvý aj druhý činiteľ záporný. Výsledný súčin je na tomto intervale kladný.
V intervale $\left(2; 3\right)$ je prvý činiteľ kladný a druhý záporný. Výsledný súčin nadobúda na tomto intervale zápornú hodnotu.
V intervale $\left(3;\infty\right)$ je prvý aj druhý činiteľ kladný. Výsledný súčin je na tomto intervale kladný.

Súčin bude záporný, ak $x$ bude patriť do intervalu: $\left(2;3\right)$.

Riešením tejto nerovnice je teda množina reálnych čísel $\left(2;3\right)$.

II. Grafické riešenie
Grafom funkcie $y=-x^2+5x-6$ je parabola. V prvom rade nás zaujímajú priesečníky s osou $x$. Všeobecne takýto priesečník má súradnice $P_x=[x;0]$. Priesečník zistíme tak, že do predpisu funkcie za $y$ dosadíme $0$ a $x$ ponecháme. Takouto úpravou získame kvadratickú rovnicu:
$$ -x^2+5x-6 = 0$$
V našom prípade má kvadratická rovnica dva reálne korene: $2$ a $3$.
Parabola, ktorá je grafom tejto funkcie pretína os $x$ práve v týchto dvoch číslach. Keďže koeficient pri $x^2$ je $-1$ t.j záporné číslo, bude mať parabola konkávny tvar.


Našou úlohou je riešiť kvadratickú nerovnicu: $- x^2+5x-6 > 0$. Hodnoty funkcie (tie odčítavame na osi $y$) majú byť menšie ako nula. To nastane, ako je vidieť z grafu, keď $ x\in(2;3) $.
Keďže  $y>0$, tak riešením je interval $\left(2;3\right)$.

pondelok 15. októbra 2012

Determinanty - Príklad 3

Determinanty

Príklad 3

Vypočítajte determinant
$$
\left|
\begin{array}{rrrr}
5 & 3& 2&4\\
10 & 2& -2&10\\
-5 &6& 8&5\\
0 & 1& -1&1\\
\end{array} \right|
$$

Riešenie:

Na výpočet tohto determinantu použijeme metódu známu ako rozvoj determinantu podľa riadku (stĺpca). Túto metódu je možné použiť aj na výpočet determinantov z matice typu $3\times3$. Aby sme celý výpočet zjednodušili použijeme vlastnosti determinantov (spomenuté v predchádzajúcom príklade) nato, aby sme vytvorili riadok (stĺpec), ktorý obsahuje čo najväčší počet núl. Tieto úpravy niesú nutné, ale celý výpočet značne urýchlia.
$$
\left|
\begin{array}{rrrr}
5 & 3& 2&4\\
10 & 2& -2&10\\
-5 &6& 8&5\\
0 & 1& -1&1\\
\end{array} \right|= \dots = 5 \left|\begin{array}{rrrr}
1 & 3& 2&4\\
0 & -4& -6&2\\
0 &9& 10&9\\
0 & 1& -1&1\\
\end{array} \right|=
$$
Rozvoj determinantu urobíme podľa prvého stĺpca:
$$
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr}
-4& -6&2\\
9& 10&9\\
1& -1&1\\
\end{array}\right|+ 
5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{2+1} \left|\begin{array}{rrr}
3& 2&4\\
9& 10&9\\
1& -1&1\\
\end{array} \right|+
$$
$$
5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{3+1} \left|\begin{array}{rrr}
3& 2&4\\
-4& -6&2\\
1& -1&1\\
\end{array} \right|
+5\cdot 0\cdot \left(-1\right)^{4+1} \left|\begin{array}{rrr}
3& 2&4\\
-4& -6&2\\
9& 10&9\\
\end{array} \right|=
$$
$$
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr}
-4& -6&2\\
9& 10&9\\
1& -1&1\\
\end{array}\right|
$$
Na výpočet tohto determinantu môžeme použiť opakovaný rozvoj determinantu alebo metódu známu ako Sarussovo pravidlo.
POZOR! Sarussovo pravidlo môžeme použiť LEN na výpočet determinantu z matice typu $3\times 3$!
$$
\left|\begin{array}{rrr}
-4& -6&2\\
9& 10&9\\
1& -1&1\\
\end{array}\right|=
$$
$$
-4\cdot 10\cdot 1+9\cdot (-1)\cdot 2+1\cdot (-6)\cdot 9-
\left[1\cdot 10\cdot 2+ (-1)\cdot 9\cdot (-4)+1\cdot 9\cdot (-6))\right]=
$$
$$
-40-18-54-20-36+54=-114
$$
Sarussovo pravidlo sme použili na výpočet determinantu z matice typu $3\times 3$, ktorý vznikol ako jeden z medzikrokov pri použití rozvoja. Našim cieľom bolo vypočítať determinant z matice typu $4\times 4$.
Vrátime sa teda o krok späť:
$$
5\cdot 1\cdot \left(-1\right)^{1+1} \left|\begin{array}{rrr}
-4& -6&2\\
9& 10&9\\
1& -1&1\\
\end{array}\right|= 5\cdot (-114)= -570
$$